Želnavská hornatina je geomorfologický podcelok v severovýchodnej časti Šumavy. Rozprestiera sa na ploche 179 km² a má priemernú nadmorskú výšku Na západe a na juhu susedí s Vltavickou brázdou, na severe s Prachatickou hornatinou a na východe s Českokrumlovskou vrchovinou. Hornatina je plochá. Ide o homogénnu vrasno-zlomový horský masív, so zvyškami zarovnaného povrchu vo vrcholových partiách a s príkrymi okrajovými svahmi (na východe zlomový svah). Vyskytujú sa tu početné skalné útvary periglaciálneho zvetrávania a odnosu žúl.
Geologická stavba Želnavská hornatina je v severnej časti tvorená granulitmi moldanubika. V južnej časti sa nachádzajú porfyrovité žuly moldanubického plutónu.
Najvyššie vrcholy Celkom je v tomto geomorfologickom podcelku 28 tisícoviek.
Knížecí stolec (1236 m) Lysá (1228 m) Špičák (1221 m) Chlum (1191 m) Nad Hospodárnicí (1182 m) Hvězdáře (1160 m) Hvězda (1145 m) Vlčí kámen (1136 m) Skalky (1130 m) Dlouhý hřbet (1089 m) Suchá hora (1088 m) Křemenná (1085 m) Nad Vískou (1053 m) Doupná hora (1052 m) Větrný (1051 m) Zlatovec (1042 m) Kamenitý vrch (1039 m) Černá stěna (1018 m) Na skále (1011 m) Skalky (1008 m) Černý les (1007 m) Nad myslivnou (1006 m) Kapradinec (1001 m)
V rôznych mapách bývajú k vrcholom uvedené iba geodetické body, tie však nemusia byť na skutočne najvyššom mieste vrcholu. Napr. tak môže byť Lysá považovaná mylne za vyšší ako Knížecí stolec.
Geomorfologické okrsky Hornatina sa člení na dva geomorfologické okrsky: Knížecí hornatina Křišťanovská vrchovina
Vodstvo V Želnavskej hornatine pramení Blanice a Olšina. Celé územie tak patrí do povodia Vltavy.
Pozri aj Vojenský újezd Boletice CHKO Šumava Geomorfologické členenie Šumavy
Referencie
Iné projekty
Kategória:Pohoria v Česku Kategória:Okres Prachatice Kategória:Okres Český Krumlov