náhľad|Messénia Staroveká Messénia bola krajina na juhozápade Peloponézu, severne od nej sa nachádzala Arkádia a Élis a východne Lakónia. V mykénskom období bola husto osídlená. Hlavným mestom krajiny bol Pylos. Podľa gréckych mýtov pomenovanie krajiny bolo odvodené od mena manželky prvého messénskeho kráľa Polykaóna.
Nasledujúci zoznam uvádza mená mýtických kráľov Messénie, vládnucich v mestách Andania alebo Pylos. Obdobie vlády (letopočty sú fiktívne) Meno kráľa poznámky13. stor. pred Kr. Polykaón prvý messénsky kráľPausanias, Periégésis tés Hellados, 4,1,1.13. stor. pred Kr. Periéres syn Aiola Apollodoros, Kronika, 1,7,2.13. stor. pred Kr. Afareus syn PeriéraApollodoros, Kronika, 1,9,5.13. stor. pred Kr.Néleus syn boha Poseidóna12. stor. pred Kr.Nestor syn NéleaApollodoros, Kronika, 1,9,9. 12. stor. pred Kr. Periklymenos syn NéleaDiodoros, Bibliotheca historia, 4,68,6.
Messénia sa približne na konci 12. stor. pred Kr. rozdelila na tri kráľovstvá. Tabuľka uvádza mená kráľov jednotlivých kráľovstiev a ich následníkov. 1.,Penthilos, Bóros a Andropompos Penthilos bol syn Periklymena, Bóros Penthila a Andropompos BóraPausanias, Periégésis tés Hellados, 2,18,8. 2.,Antilochos a Paión Antilochos bol syn Nestora a Paión syn Antilocha 3.,Peisistratos I. a Peisistratos II. Peisistratos I. bol syn Nestora a Peisistratos II. syn Peisistrata I.
Melanthos, syn Andropompa, kráľ v messénskom Pyle po útoku Dórov na Peloponéz utiekol do Atén.Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,18,8.
11. stor. pred Kr.Melanthos syn AndropompaEusebios, Kronika 2,185.
Keď Dóri vedení Heraklovcami porazili na Peloponéze aj posledného mykénskeho vládcu Tisamena, krajinu si rozdelili žrebom. Synom Aristodéma, Eurysthenovi a Proklovi pridelili Lakóniu, Temenos sa stal vládcom v Argu, kde predtým vládol Tisamenos a Kresfontes sa stal kráľom Messénie.Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,4.
náhľad|Aristomena oslobodzujú zo zajatia, autor:Franz Caucig (1755–1828) Nasledujúca tabuľka uvádza mená kráľov Messénie z rodu Heraklovcov 11. stor. pred Kr. Kresfontes syn Heraklovca AristomachaPausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,5.Hyginus, Fabulae 137. 11. stor. pred Kr. Polyfontes pochádzal z rodu Heraklovcov.Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,5.11. stor. pred Kr. Aipytos syn KresfontaPausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,6.10. stor. pred Kr.Glaukos syn Aipyta.Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,9.10. stor. pred Kr.Isthmios syn Glauka.Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,10.10-9. st. pred Kr. Dótadas syn Isthmia9. stor. pred Kr. Sybotas syn Dótada9. stor. pred Kr.Fintas syn SybotaPausanias, Periégésis tés Hellados, 4,4,1.8. stor. pred Kr.Antiochos a Androkles synovia FintaPausanias, Periégésis tés Hellados, 4,4,4.8. stor. pred Kr.Antiochos syn Finta8. stor. pred Kr.Eufaes syn AntiochaPausanias, Periégésis tés Hellados, 4,5,8.8. stor. pred Kr.Aristodémos pochádzal z rodu AipytovcovPausanias, Periégésis tés Hellados, 4,9,8.
Na konci 8. storočia napadli Messéniu Sparťania. Táto tzv. prvá messénska vojna trvala dvadsať rokov. Posledné zúfalé boje proti Sparťanom viedol so svojim ľudom messénsky kráľ Aristodémos, ktorý sa nakoniec musel stiahnuť do pevnosti Ithomé. Nešťastný kráľ na radu veštcov obetoval aj svoju dcéru a keď ani to nepomohlo, spáchal nad jej hrobom samovraždu. Ľud Messénie upadol potom do otroctva.
Okolo roku 645 pred Kr. vznikla z povstania zotročených druhá messénska vojna, trvala 17 rokov, Messénčanov viedol kráľ Aristomenes. Sparťania po ťažkých bojoch zvíťazili a Aristomenos s hŕstkou verných ušiel z obkľúčenia a neskôr zomrel ako emigrant na Rode. Tretia messénska vojna vypukla v roku 464 pred Kr., trvala desať rokov a skončila sa opäť víťazstvom Sparťanov. Messénčanom priniesol slobodu až tébsky vojvodca Epameinóndas v roku 370 pred Kr. a založil im hlavné mesto Messénu.
Referencie a bibliografia
Messénia Kategória:Grécka mytológia