Tento článok pojednáva o vláde, ktorú Eduard Taaffe viedol v rokoch 1879–1893. O vláde, ktorej predsedal provizórne v rokoch 1868–1870, pojednáva článok vláda Karla von Auersperga.
náhľad|Ministerský predseda Eduard Taaffe Vláda Eduarda Taaffeho bola Predlitavská vláda, úradujúca od 13. augusta 1879 do 11. novembra 1893. Zostavil ju Eduard Taaffe (dovtedajší minister vnútra v Stremayrovom kabinete) a čoskoro získal na Ríšskej rade podporu Českého klubu (staročechov, mladočechov, konzervatívnej šľachty a moravských českých liberálov), Poľského klubu a Hohenwartovej Strany práva. Toto zoskupenie získalo označenie "železný kruh pravice" a v opozícii voči nemu stáli nemecké ústavoverné strany.
Taaffeho úspech (jeho vláda sa stala najdlhšie úradujúcou počas celej existencie Predlitavska) spočíval v politike, ktorú on sám nazýval ako "vládu nad stranami", "postupné prehrýzanie sa od problému k problému" či "vytĺkanie klinu klinom", čo znamenalo, že sa čiastkovými ústupkami snažil uspokojiť čo najväčšie množstvo strán.Urban (1982), s. 335. Ak Taaffe pre svoje predstavy nezískal podporu v ríšskej rade, snažil sa ich presadzovať administratívnou cestou, stále však s ohľadom na zachovanie ústavnosti.Urban (1982), s. 333, 341.
Snažil sa najmä zmierniť aspoň najpálčivejšie napätia. Voči českým nacionalistom prejavil ústretovosť zrovnoprávnením češtiny s nemčinou vo vonkajšom úradnom styku (Stremayrove jazyková nariadenia, 1880) alebo rozdelením pražskej univerzity na českú a nemeckú (1882). Radikalizujúci sa socializmus dočasne oslabil rozšírením volebného práva znížením volebného cenzu v 4. kúrii (1882), čím si získal vrstvy drobných živnostníkov, a sociálno-reformnými zákonmi (zákazom detskej práce, znížením maximálnej pracovnej doby na 11 hodín), kým predstaviteľov robotníckeho hnutia sa snažil umlčať represiami.Urban (1982), s. 342–361.
Politika „dvojité ruky“ však časom prestala uspokojovať najmä mladočechov, ktorí boli najskôr vylúčení z Českého klubu (1887)Urban (1982), s. 386–387. a po zverejnení punktácií roku 1890 zahájili proti vláde otvorený boj.Urban (1982), s. 391–399, 410–417. Proti vláde tak stáli už nielen nemecké ústavoverné strany, ktoré považovali Taaffeho ústupky Čechom za prehnané, ale aj mladočesi, ktorí ich naopak považovali za nedostatočné, a najmä silnejúce socialistické hnutie, vedené sociálnou demokraciou usilujúce sa zaviesť všeobecné, rovné, priame a tajné hlasovacie právo. Taaffe síce pripravil návrh volebnej reformy, v ríšskej rade sa však proti nej sformovala silná opozícia, ktorá ho donútila podať demisiu. 11. novembra 1893 po 14 rokoch nahradila Taaffeho vládu vláda Alfreda Windischgrätza.Urban (1982), s. 419–426.
Zloženie vlády ResortMinisterNástup do funkcieKoniec funkcie Ministerský predsedaEduard Taaffe Minister poľnohospodárstvaJulius von Falkenhayn Minister obchoduKarl Korb von Weidenheim Alfred von Kremer Felix Pino z Friedenthalu Karl von Pusswald (správca) Olivier de Bacquehem Minister kultu a vyučovaniaKarl von Stremayr Siegmund Conrad von Eybesfeld Paul Gautsch von Frankenthurn Minister financiíEmil Chertek (správca) Adolf Kriegs-Au Julian Dunajewski Emil Steinbach Minister vnútraEduard Taaffe Minister spravodlivostiKarl von Stremayr Moritz von Streit Alois Pražák Friedrich Schönborn Minister domobranyJulius von Horst Zeno Welsersheimb minister pre haličské záležitostiFlorian Ziemiałkowski minister pre haličské záležitostiFilip Zaleski Český minister-krajanAlois Pražák Nemecký minister-krajanGandolph von Kuenburg Spoloční ministri Rakúska-Uhorska: * Minister zahraničiaGyula Andrassy Heinrich von Haymerle Gustav Kálnoky von Kröspatak * Minister vojnyArtur M. von Bylandt-Rheidt Ferdinand von Bauer Rudolf Merkl Edmund von Krieghammer * Minister financiíLeopold Friedrich von Hofmann * Minister financiíJózsef Szlávy * Minister financiíBenjámin Kállay
Referencie
Taaffe