Šumavské pláně sú geomorfologický podcelok v strednej časti Šumavy. Rozprestierajú sa na ploche 670 km² (sú tak najrozsiahlejšou geomorfologickou časťou Šumavy a zaberajú 40% jej celkovej rozlohy) a majú priemernú nadmorskú výšku 980 m. Na západe susedí so Železnorudskou hornatinou, na severe so Svatoborskou a Vimperskou vrchovinou, na východe s Boubínskou hornatinou, Vltavickou brázdou a Trojmezenskou hornatinou. Majú charakter plochej hornatiny - zarovnaný povrch zaberajúci plochu asi 450 km² sa tu zachoval vďaka tomu, že sem doteraz nepostúpila erózia vodných tokov. Do nezvyčajnej výškovej polohy (nad 1 000 m n. m.) bol vysunutý vrásno-zlomovými pohybmi. Nad popísaný peneplén vyčnievajú do výšky cez 1 200 m oblé vrcholky. Údolia sú tu väčšinou plytké a otvorené, často vyplnené rašeliniskami. Viac rozčlenený je len severný okraj plání - predovšetkým Svojšská hornatina, ktorú rozčleňujú kaňony Vydry a Křemelnej.
Geologická stavba Šumavské pláně sú tvorené z injikovaných rul moldanubika s prienikmi granodioritov a žúl moldanubického plutónu.
Geomorfologické okrsky Pláně sa členia na päť geomorfologických okrskov: Kochánovské pláně Kvildské pláně Javornická hornatina Svojšská hornatina Knížecí Pláně
Najvyššie vrcholy Celkom je v tomto geomorfologickom podcelku 83 tisícoviek, najviac zo všetkých v Česku. Najvyššími vrcholmi jednotlivých okrskov sú: Blatný vrch (1 376 m) Huťská hora (1 187 m) Obrovec (1 146 m) Javorná (1 090 m) Javorník (1 066 m)
Vodstvo Šumavské pláně odvodňujú zdrojnice Otavy - Vydra a Křemelná, horná Volyňka a horná Vltava. Malú pohraničnú časť územia odvodňujú prítoky Řeznej (Regen) do Dunaja.
Pozri aj Národný park Šumava CHKO Šumava
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Pohoria v Česku Kategória:Okres Prachatice