Ljuba Hermanová (* 23. apríl 1913, Neratovice – † 21. máj 1996, Praha) bola česká herečka, muzikálová a operetná speváčka a šansonierka.

Životopis Začiatky Štúdium na pražskom konzervatóriu nedokončila, už ako sedemnásťročná začala vystupovať v smíchovskej Aréne, odtiaľ prešla do Švandovho divadla. Začínala ako operetná subreta v Bratislave, ale účinkovala aj v Prahe, Brne, vo Viedni alebo v Paríži.

V tridsiatych rokoch 20. storočia už bola známa aj populárna. V roku 1934 sa stala hlavnou ženskou speváckou hviezdou Osvobozeného divadla, kde si ako jediná žena zahrala a zaspievala v predscéne s Jiřím Voskovcom a Janom Werichom.Krátky výstup Ljuby Hermanové v závěre predscény "Mravoučná přísloví" je zachytený (v improvizačne rozvinutej podobe) v zázname z divadla zo začiatku novembra 1934. In: Jaromír Pelc: Osvobozené divadlo, Mladá fronta, Praha, 1990, 488 s., ISBN 80-204-0165-2, třetí oddíl knihy "Osvobozené divadlo neznámé". Už pred tým sa však v roku 1932 objavila vo filme V + W Peníze nebo život, kde si zaspievala spoločne s Hanou Vítovou dodnes známy evegreen Život je jen náhoda. Bola však dosť prelietavá a v žiadnom angažmáne nikdy nevydržala dlho, preto až do začiatku druhej svetovej vojny vystupovala s hereckou spoločnosťou Nového divadla Oldřicha Nového.

Vzhľadom na to, že bola polovičná židovka, nesmela z rasových dôvodov po dobu šiestich rokov v období Protektorátu vôbec verejne vystupovať.

Po druhej svetovej vojne Po vojne v roku 1947 začala hrať v divadle v Karlíne, kde vtedy pôsobil aj Oldřich Nový, Jan Werich a Vlasta Burian. V roku 1958 opäť z divadla odišla a začala cestovať po celom Česko-Slovensku s estrádnym hudobným programom spoločne s vtedy veľmi populárnym spevákom Rudolfom Cortésom. Šťastnou náhodou sa však dostala aj do Reduty a do poetickej kaviarne Viola, potom aj do Divadla Na zábradlí, kde si zahrala niekoľko zaujímavých divadelných úloh. Tu jej tiež Václav Havel (vtedajší dramaturg tohto divadla) spoločne s Milošom Macourkom napísali jej prvý recitál s názvom Nejlepší rocky paní Hermanové. V tej dobe sa začala programovo venovať šansónu, spolupracovala s vynikajúcimi textármi, ako bol Pavel Kopta, Ivan Vyskočil alebo Jiří Suchý. Ďalší veľmi úspešný recitál v Divadle Na zábradlí pre ňu napísal Jaroslav Dietl s názvom Kdo jste, Ljubo Hermanová? V tej dobe začala vystupovať aj v kabarete Večerní Brno.

Po tomto brnianskom hosťovaní nasledovalo zahraničné angažmán v Spolkovej republike Nemecko v stuttgartskom kabarete Renitenztheater. Ďalšiu zahraničnú ponuku na angažmán v parížskej Olympii už odmietla a zostala doma. V závere svojho života vystupovala so šansonierom Igorom Šebom.

V celom kontexte českej populárnej hudby je práve Ljuba Hermanová považovaná za zakladateľku moderného českého šansónu, ktorá predznamenala neskoršiu tvorbu ďalších vynikajúcich českých šansoniérok, ako bola Eva Olmerová, Judita Čeřovská alebo nekorunovaná kráľovná česko-slovenského šansónu Hana Hegerová.

Za svoj život bola štyrikrát vydatá.Ondřej Suchý, Oldřich Dudek: Ljuba jako vystřižená, Melantrich, Praha, 1986, str. 93

Citát

Ocenenia 1966 titul zaslúžilá umelkyňa Ondřej Suchý, Oldřich Dudek: Ljuba jako vystřižená, Melantrich, Praha, 1986, str. 90

Diskografia 1961 Trilobit se diví – Jiří Suchý a Ljuba Hermanová/Cesta domů – Rudolf Cortés – Supraphon 013092, SP 1977 Ljuba Hermanová – Supraphon 1 13 1593 H, LP 1976 Tyátr Ljuby Hermanové 1968 Portrét Ljuby Hermanové – Supraphon 1 13 0411 H, LP 1993 Račte vstoupit – Supraphon 2008 Pop Galerie – Supraphon SU 5786-2, EAN 99925578626, CD

Kompilácia 1995 Písničky z hospod Staré Prahy I – Supraphon, CD - 17. Ve starém Podskalí.

Literatúra Jaroslav Brož, Myrtil Frída: Historie československého filmu v obrazech 1930 – 1945, Orbis, Praha, 1966, str. 40, 71, 124, foto 81, 171, 312 František Černý: Měnivá tvář divadla aneb Dvě století s pražskými herci, Mladá fronta, Praha, 1978, str. 174, 178 Jindřich Černý: Osudy českého divadla po druhé světové válce – Divadlo a společnost 1945 – 1955, Academia, Praha, 2007, str. 226, 298–9, ISBN 978-80-200-1502-0 Eduard Kohout: DIVADLO aneb SNÁŘ, Odeon, Praha, 1975, str. 70, 166 Jaromír Pelc: Meziválečná avantgarda a Osvobozené divadlo, Ústav pro kulturně výchovnou činnost, Praha, 1981, str. 227 Jaromír Pelc: Zpráva o Osvobozeném divadle, Práce, Praha, 1982, 216 s. Jaromír Pelc: Osvobozené divadlo, Mladá fronta, Praha, 1990, 488 s., ISBN 80-204-0165-2. Blíže in: Ondřej Suchý: Ljuba Hermanová, Brána, Praha, 2003, ISBN 80-7243-176-5, EAN 9788072431762 Ondřej Suchý, Oldřich Dudek: Ljuba jako vystřižená, Melantrich, Praha, 1986 Ladislav Tunys: Hodně si pamatuju...Perličky v duši Raoula Schránila, Ametyst, Praha, 1998, str. 83, ISBN 80-85837-35-8 Ladislav Tunys: Otomar Korbelář, nakl. XYZ, Praha, 2011, str. 171, ISBN 978-80-7388-552-6 Marie Valtrová – Ota Ornest: Hraje váš tatínek ještě na housle?, Primus, Praha, 1993, str. 151, ISBN 80-85625-19-9

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy Stručný životopis Ljuby Hermanovej Csfd.cz České filmové nebo

Zdroj

Kategória:České operetné speváčky Kategória:České šansoniérky Kategória:České divadelné herečky Kategória:České filmové herečky Kategória:České herečky divadelných muzikálov Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci Kategória:Speváčky židovského pôvodu Kategória:Divadelné herečky židovského pôvodu Kategória:Filmové herečky židovského pôvodu Kategória:České osobnosti židovského pôvodu Kategória:Pochovaní v Prahe