Vairaatea je malý atol vo východnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Od Tahiti je vzdialený . Najbližším susedom je atol Nukutavake, ležiaci približne na východ. Na dĺžku meria a na šírku asi . Atol má na na juhozápadnej a severnej strane dva široké prietoky, kde je útes pri prílivoch zaplavovaný a kadiaľ sa čerstvá oceánska voda dostáva do lagúny. Sú však pre lode nepriechodné.
História Na ostrove sa našli početné archeologické pozostatky činnosti domorodcov, ktoré patria do kultúrnej a jazykovej oblasti Maragai (čo zahŕňa aj atoly Vahitahi, Pinaki, Nukutavake a Akiaki).Archéologie et traditions oralesdes atolls de Nukutavake, Vaira’atea et Pinaki par Tamara Maric, publication de la Direction de l'Environnement, 2010, p. 3..
Ostrov objavil španielsky moreplavec Pedro Fernandes de Queirós v roku 1606. Nazval ho „San Miguel Arcángel“. Ďalším bol angličan Samuel Wallis v roku 1767. Atol nazval „Lord Egmont“. Na niektorých mapách sa objavuje aj pod názvom „Industriel“.
V 19. storočí, keď sa atol dostal pod francúzsku správu, tu žilo cez 200 ľudí (rok 1850) a atol bol jedným z najľudnatejších na Tuamotu.Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.640 Dostupné na Google Books.
Centrálna osada Tavananui sa nachádza v severovýchodnej časti ostrova. V roku 2012 tu žilo 57 obyvateľov.
Ekonomika Atol spája kyvadlová doprava s atolom Nukutavake. Nachádza sa tu základná škola a kostol z roku 1970. Obyvateľstvo sa živí lovom rýb a produkciou kopry, ale počet trvale žijúcich obyvateľov atolu vytrvale klesá, najmä kvôli, že mnohí odchádzajú za prácou na Tahiti.
Administratívne začlenenie Ostrov patrí do skupiny Nukutavake, ktorá zahŕňa ešte atoly Vahitahi, Akiaki, Nukutavake a Pinaki.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Informácie o atole (angl.) Archív zoznamu atolov na OceanDots Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Biodiverzita polynézskych atolov Enhanced Vector Shorelines of the World
Zdroj
Kategória:Atoly Tichého oceánu