Mólos (Mólos) je v gréckej mytológii nemaželský syn Deukalióna, syna krétskeho kráľa Minóa,Apollodoros, Kronika, 3,3,1. alebo podľa inej verzie brat Deukalióna.Diodoros, Bibliotheca historia, 5,79,4.
Antický autor Diodoros uvádza, že krétsky kráľ Minos mal dvoch synov, Deukalióna a Móla. Mólovi sa narodil syn Mériones a Deukalión sa stal otcom Idomenea, ktorý spolu s Mérineom prijali výzvu Agamemnóna na vojenskú výpravu proti Tróji. K brehom Tróje sa potom priplavili s vojskom na deväťdesiatich lodiach. Z vojny sa obaja šťastlivo vrátili domov, kde ich čakalo vrelé privítanie a keď neskôr umreli, usporiadali im veľkolepý pohreb. Aby ich sláva ostala nesmrteľná, Kréťania im na náhrobný kameň v Knósse vytesali nápis: „Hľa, Idomeneov hrob v Knósse, a po jeho boku som ja, Meriones, syn Móla“.
Homér vo svojom epickom diele Iliada opisuje prilbu, ktorú dostal Mériones od svojho otca Móla: „prilbu z hovädzej kože vnútri stuženú pletencom z remeňov mnohých a zvonku zdobenú z oboch strán tesákmi diviaka lesklozubého, nahusto, krásne a zručne“.Homér, Iliada, 10,261-270.
Meno Mólovho syna Mériona sa v odbornej literatúre stalo dobre známym koncom devätnásteho storočia, keď pri vykopávkach na Kréte našli v hroboch prevŕtané diviačie zuby, ktoré podľa opisu Homéra zdobili nahusto prišité aj Mérionovu prilbu z hovädzej kože. Tento popis sa zdal dlho nejasný a to až dovtedy, kým sa v hroboch našli aj vyobrazenia takýchto prílb. Predmety pochádzali z 15. – 14 storočia pred Kr. z obdobia viac než pol tisícročia pred Homérom, čo je udivujúcim dokladom presnosti Homérových opisov predmetov v jeho básnických dielach.
Referencie a bibliografia
Kategória:Postavy gréckej mytológie