Neuss (v regionálnom dialekte Nüss, v latinčine Novaesium, do roku 1968 písané ako Neuß) je mesto v Severnom Porýní-Vestfálsku. Je najväčším mestom okresu Rhein-Kreises Neuss a je známe predovšetkým vďaka svojej rímskej minulosti, prístavu na Rýne a streleckej slávnosti Neusser Bürger. V zemskom pláne je zaradené ako stredne veľké centrum. Počet obyvateľov mesta prekročil v roku 1963 hranicu 100 000 ľudí, čím sa priblížilo k veľkomestu. Na počet obyvateľov je najväčším okresným mestom v Nemecku. V roku 1984 oslávilo 2000 rokov svojej existencie, čím je spolu s Trierom najstarším mestom Nemecka.
Geografia Neuss leží na ľavom brehu dolného Rýna, oproti Düsseldorfu pri sútoku rieky Erft s Rýnom. Najvyššia nadmorská výška na správnom území mesta je v blízkosti mestskej štvrte Holzheim a predstavuje , najnižšie miesto sa nachádza v oblasti vjazdu do prístavu a dosahuje . V severojužnom smere meria mesto , v západovýchodnom . Aj keď v podstate leží na východnom okraji okresu Rhein-Kreises Neuss, leží vo vnútri správneho obvodu mesta geografický stred okresu (pri statku Hombroich).
Susedné obce V susedstve sú nasledujúce mestá a obce (v smere pohybu hodinových ručičiek, začínajúc východom): Düsseldorf (krajské mesto), ďalej Dormagen, Grevenbroich, Korschenbroich, Kaarst a Meerbusch (všetko Rhein-Kreis Neuss).
Členenie mesta Mesto nie je členené na obvody, ako je to v iných okresných mestách Severného Porýnia-Vestfálska. Administratívne územie mesta je rozdelené na 29 štatistických okrskov.
Dejiny Doba Ríma náhľad|Diorama rímskeho tábora Neuss Neuss je jedno z najstarších nemeckých miest. Už okolo roku 16 pred Kr. vybudovali rímski vojaci pri ústí rieky Erft do Rýna, asi juhovýchodne od dnešného Altstadtu, opevnenia za pomoci dreva a hliny. Miesto, na ktorom sa pravdepodobne už predtým nachádzalo keltsko-germánske sídlisko, bolo strategicky zvolené, ležalo jednak u koncového bodu diaľkovej cesty vedúcej z Lyonu cez Trier a Zülpich až k Rýnu, po ktorej Caesar obsadil Galiu, jednak ponúklo prístup k vodným cestám (vhodným pre dopravu) na riekach Rýn, Erft, Lippe, Ruhr a Wupper. Ďalším využitím bol zrejme len sezónne vojenský sklad, ktorý bol súčasťou systému vzájomne podporovaných miest (tzv. „sklad A do F“). Medzi inými by tu mohli byť občas umiestnené XIX Legie a XX Légia Valeria Victrix.
V polovici 1. storočia vystavali rímski vojaci v blízkosti ústia rieky Erft v Neuss-Grimlingahusene prvýkrát kamenný legionársky sklad, ktorý sa tiež niekedy označuje po svojom objaviteľovi, archeológovi Constantinovi Koenenovi, tiež ako Koenen-Lager. Počas druhej polovice 1. storočia bola v tábore trvalo umiestnená celá légia s takmer 6 500 vojakmi (Novaesium). Veľká diorama tábora aj okolitých civilných sídiel, ktoré vytvoril H.-J. Graule na základe vedeckých poznatkov, sa nachádza v súčasnosti v skanzene na statku Roscheider. Gustav Müller: Die militärischen Anlagen und die Siedlungen von Novaesium. In: Stadt Neuss (Hrsg.), Das römische Neuss. Stuttgart 1984, S. 53-94. – Heinz Günter Horn (Hrsg.): Die Römer in Nordrhein-Westfalen. Theiss, Stuttgart 1987, S. 580-591.
Na začiatku 2. storočia bol vybudovaný kamenný tábor Auxiliar, ktorý umožnil umiestniť posádku o sile asi 600 mužov. Na konci 3. storočia ako reakcia na vzrastajúce útoky franských vojsk na rímske územie musela byť nanovo organizovaná rímska obrana hraníc a tábor bol premiestnený k ústiu rieky Erft.
Pri vojenskom tábore vznikla rozsiahla nekropola a táborová periféria (Canabate legionis), v ktorej žili rodiny vojakov, ale tiež tu pracovali obchodníci, krčmári a vojenskí remeselníci. Z tejto periférie a nekropoly sa vyvinulo civilné sídlisko ("Vicus"), z ktorého v priebehu storočí vyrástlo dnešné mesta Neuss. Heinrich Härke: Die Grabung des Jahres 1976 auf dem Münsterplatz in Neuss. Bonner Jahrbücher 180, 1980, 493-587. – Michael Kaiser, Sabine Sauer, Ein spätantikes Soldatengrab aus der Neusser Innenstadt. Archäologie im Rheinland 1989, 118-119.
Raný stredovek Pri vykopávkach na St. Quirine a jeho okolí objavil Hugo Borger v roku 1963 tiež tri franské hroby z doby okolo roku 500. Dosvedčujú bezprostrednú nadväznosť raného stredovekého osídlenia na antickú dobu.Hugo Borger: Die Ausgrabungen an St. Quirin zu Neuss in den Jahren 1959–1964. Rheinische Ausgrabungen 1. Köln 1968, S. 170-240. – Frank Siegmund: Merowingerzeit am Niederrhein. Rheinische Ausgrabungen 34. Rheinland-Verlag, Köln 1989, 332-334. Nálezy pochádzajúce z prelomu 8. - 9. storočia boli odkryté pri bráne Obertor a v kostole Panny Márie.Siegmund a.a.O. S. 332. Pravdepodobne v druhej polovici 10. storočia vznikol vedľa kostola kláštor benediktínov zriadený nejakou vysoko postavenou šľachtickou rodinou. V tejto dobe boli pravdepodobne tiež prevezené do Neuss pozostatky sv. Quirina, patróna chrámu, z Ríma.
Stredovek a novovek Vznik mesta Roku 1190 bol Neuss prvýkrát oficiálne označený ako mesto, keď Henrich VI. cisárskym výnosom potvrdil mestu oslobodenie od cla. Okolo roku 1200 boli vybudované veľké mestské hradby s piatimi bránami.náhľad|Obliehanie Neuss V roku 1209 položil remeselný majster Wolbero s použitím predchádzajúcej stavby základný kameň katedrály sv. Quirina. V rokoch 1474 – 1475 čelilo mesto skoro ročnému obliehaniu vojska Karola Smelého. Za odmenu prepožičal cisár Fridrich III. privilégiá, a to mincové, právo pečatiť červeným voskom, právo hanzového mesta a tiež nový erb. Tieto privilégiá pomohli mestu k značnému blahobytu, ktorý stratilo pri „kolínskych vojnách“ a po požiari v roku 1586.
19. storočie Počas rokov 1794 – 1814, kedy bolo mesto okupované napoleonským vojskami, bol budovaný Nordkanal, ktorý mal vytvoriť splavné spojenie riek Rýn a Mása. Tým by došlo k obídeniu riečnych ciel, vyberaných dole na Rýne. Kanál však nebol dokončený. V roku 1816 bolo mesto okresným sídlom v Prusku. V 19. storočí zažilo nový hospodársky rozvoj, o ktorý sa výrazne zaslúžilo železničné staviteľstvo (pripojenie železničným mostom cez Rýn na železničnú sieť u Düsseldorf-bielkov) a vybudovanie prístavu na Rýne.
Nezávislé mesto Roku 1913 bol Neuss vyčlenený z okresu Neuß a stal sa nezávislým mestom. Roku 1929 boli zostávajúce časti okresu Neuß a Grevenbroich pripojené k novému okresu Grevenbroich-Neuß (neskoršie okres Grevenbroich). Počas druhej svetovej vojny bola v meste, tak ako v mnohých iných mestách na Rýne, zničená veľká časť starého mesta pri britských náletoch v rámci „morálneho bombardovania“. Od roku 1968 sa názov mesta píše Neuss, namiesto pôvodného Neuß.
Okres Neuss Pri správnej reforme v roku 1975 boli pripojené niektoré obce a osady v okolí (napr. Holzheim, Norf a Rosellen) a nezávislé mesto Neuss sa spojilo s okresom Grevenboich do nového okresu Neuss (od roku 2003 rýnsky okres Neuss). Neuss dostal podľa komunálneho práva status veľkého okresného mesta a stal sa sídlom okresu, hoci väčšia časť okresu bola pôvodne v správe Grevenbroichu. V roku 1984 oslavovalo mesto jubileum 2 000 rokov a pri tejto príležitosti bol so súhlasom francúzskeho vlastníka práv vydaný špecifický zväzok komiksu Asterix in Novaesium.
Pripojenie obcí V priebehu dejín boli k mestu pripojené tieto obce alebo ich časti: na začiatku 20. storočia časť obcí Heerdt, Budera a Kaarst, roku 1929 Grimlinghausen, Uedesheim a Weckhoven, 1975 potom Grefrath, Holzheim, Hoisten, Norf, Rosellen a Speck, rovnako ako ďalšie časti obcí Kaarst a Meerbusch.
Vývoj počtu obyvateľov V roku 1963 prekročil počet obyvateľov mesta hranicu 100 000, čím sa radí k veľkomestám. K 1. januáru 1975 stúpol počet obyvateľov vďaka pripojeniu niekoľkých obcí s 30 000 obyvateľmi a dosiahol tak počet 148 000. Na konci decembra 2005 žilo v Neuss podľa aktualizácie krajinského úradu pre spracovanie dát a štatistiku Severného Porýnia-Vestfálska 152 633 trvalo bývajúcich a trend počtu obyvateľov má stále stúpajúcu tendenciu. Podiel cudzincov je približne 13,1%
Nasledujúci prehľad ukazuje počet obyvateľov po oblastiach. Do roku 1833 ide o odhad, ďalej sú zahrnuté výsledky sčítania ľudu alebo úradné aktualizácie príslušného štatistického úradu, prípadne mestskej správy. Dáta od roku 1843 sa vzťahujú na „lokálne prítomné obyvateľstvo“, od roku 1925 na stále obyvateľstvo a od 1987 na „obyvateľstvo v mieste hlavného pobytu“. Pred rokom 1843 bol počet obyvateľov určovaný rôznymi postupmi. Rok Počet obyvateľov 1771 3.555 1798 4.423 1810 6.400 1831 7.888 1. december1840 9.057 3. december 1855 9.690 3. december 1861 10.300 3. december 1864 10.700 3. december 1867 12.600 1. december 1871 13.996 1. december 1875 15.564 1. december 1880 17.500 1. december 1885 20.074 1. december 1890 22.635 Rok Počet obyvateľov 2. december1895 25.026 1. december 1900 28.472 1. december 1905 30.440 1. december 1910 37.224 1. december 1916 35.463 5. december 1917 35.483 8. október 1919 39.819 16. jún 1925 44.958 16. jún 1933 55.771 17. máj 1939 59.654 31. december 1945 51.624 29. október 1946 54.961 13. september 1950 63.478 25. september 1956 79.903 Rok Počet obyvateľov 6. jún 1961 92.916 31. december 1965 111.104 27. máj 1970 114.613 31. december 1975 148.198 31. december 1980 149.334 31. december 1985 143.512 25. máj 1987 142.178 31. december 1990 147.019 31. december 1995 148.796 31. december 2000 150.013 31. december 2004 152.777 31. december 2005 152.633 31. december 2006 152.625 31. december 2009 153.664
Hospodárstvo a infraštruktúra Hospodárstvo náhľad|Prístav Neuss Ekonomika je ovplyvňovaná priemyselnou výrobou spojenou s prístavom, spracovateľskými živnosťami a živnosťami poskytujúcimi služby. V prístave vyniká lisovňa olejov, preprava substrátov a kontajnerová preprava. Skôr významná výroba poľnohospodárskych strojov už dnes zanikla. Od roku 2003 sú prístavy Neuss a Düsseldorf spojené do jedinej spoločnosti so sídlom a administratívnou správou v Neuss. Dôležitú úlohu tu zohráva aj železničná spoločnosť Neusser Eisenbahngesellschat. Okrem prístavu je väčšia priemyselná oblasť v blízkom Hammfeldu a na juhu mesta.
Veľkú úlohu v priemysle mesta hrá spracovanie železa, hliníka a papiera. Tiež je tu zastúpený potravinársky priemysel. V posledných desaťročiach nadobúdajú na význame technologické odbory, logistika a obchod. Pre mesto ako výhodné ekonomické centrum hovorí dobré napojenie na leteckú dopravu cez letisko Düsseldorf, ako aj letisko Mönchengladbach, ktoré nie je síce zahrnuté v pravidelnej linkovej doprave, ale je využívané pre súkromné lety. V roku 2005 bola priemerná kúpna sila obyvateľov Neuss 116% spolkového priemeru. Miera nezamestnanosti bola v decembri 2006 7,9%.
Doprava Cez správne územie mesta vedie severo-južným smerom cesta A57 (Köln Nimwegen), ktorá sa na západe a juhu kríži s cestou A46 (AK Neuss-West: Mönchengladbach / Heinsberg AK Neuss-Süd: Hagen). Na severe tvorí hranicu mesta cesta A52 (Monchengladbach-Düsseldorf) od križovatky u KAARST po nájazd na Meerbusch. vľavo|náhľad|Hlavná stanica
Hlavná stanica leží na železničnej trati Mönchengladbach-Düsseldorf a na trati dolnorýnskej dráhy Nimwegen-Krefeld-Neuss-Köln. Okrem toho tu začína Erftbahn (Neuss-Grevenbroich-HORRY) a regionálna trať Neuss-Kaarst. Skorší význam mesta ako železničného uzla sa prejavil v diaľkovej osobnej doprave; raz týždenne je vypravovaný vlak ICE do Berlína. Ďalej sa tento význam mesta zvýraznil premenou časti skôr uzavretej zoraďovacej stanice na nákladné nádražie a v neposlednom rade prípojkou od dnes najväčšieho nákladného nádražie Eisenbahnkomplexes Düsseldorf k prístavu (Neusser Eisenbahn).
Verejnú miestnu osobnú dopravu (ÖPNV, Öffentlichen Personennahverkehr) zaisťujú mnohé autobusové linky spoločnosti Stadtwerke Neuss rovnako ako Stadtbahn U75 a ďalej občasná električková linka 704 a 709 Rýnskej dráhy. Programy, podľa ktorých linka 709 bude od hlavnej stanice preložená v prospech čisto pešej zóny, boli pri referendách v rokoch 1997 a 2007 zamietnuté.