„We Are the World“ je pieseň a zároveň aj charitatívna nahrávka, ktorú v roku 1985 nahrala superskupina USA for Africa. Autormi skladby sú Michael Jackson a Lionel Richie, producentmi Quincy Jones a Michael Omartian. Nahrávka bola vydaná na albume We Are the World. S celosvetovým predajom viac ako 20 miliónov nosičov sa tento singel nachádza v „top tridsiatke“ tých, ktorých bolo predaných minimálne 10 miliónov.
Projekt USA for Africa bol americkou reakciou na projekt, ktorý v Spojenom kráľovstve na podnet Boba Geldofa vznikol pod názvom Band Aid a nahral iný úspešný charitatívny singel „Do They Know It's Christmas?“. Projekty Band Aid aj USA for Africa finančným výnosom zo singlov organizovali pomoc hladujúcej Afrike. Americká akcia bola na podnet aktivistu Harryho Belafonteho, ktorý spolu so zakladateľom Kenom Kragenom napomáhal jeho vízii aby sa preniesla do reality. Na začiatku táto dvojica kontaktovala viacero hudobníkov až o skomponovanie piesne boli nakoniec požiadaní Jackson a Richie. Jej napísanie trvalo asi sedem týždňov po vydaní skladby „Do They Know It's Christmas?“, a nasledujúceho dňa 21. januára 1985 pieseň „We Are the World“ prvýkrát v štúdiu aj nahrali. Posledným z nahrávacích dní bol 28. január 1985. Táto dnes už historická udalosť dala vtedy dokopy niekoľko najslávnejších umelcov hudobného priemyslu tej doby.
Pieseň ako jediný singel albumu We Are the World vyšla 7. marca 1985. Obrovský komerčný úspech nahrávku vystrelil na vrcholy rebríčkov krajín na svete. Singel sa stal najrýchlejšie predávanou popovou skladbou histórie. Bol prvým, ktorý bol certifikovaný ako multiplatinový. Od RIAA získal platinu hneď štvornásobnú. Napriek všetkému sa ale pieseň stretala s protichodnými ohlasmi od novinárov, hudobnej kritiky a verejnosti. Fanúšikovia si užívali rasovo a muzikálne odlišných interpretačných umelcov spievajúcich na spoločnej nahrávk e. Nesporne ich pozitívne motivovala aj skutočnosť, že kúpou singlu „We Are the World“ a zapojením sa do charity prispievajú na dobrú vec. Iné osobnosti vrátane množstva komentátorov rockovej tlače boli nespokojní s tým, že song nemobilizuje poslucháčov k zamysleniu prečo vznikajú hladomory a jeho slová majú iba sebapovnášajúci charakter.
Singel získal viacero cien vrátane troch Grammy, jedného ocenenia American Music Award a People's Choice Award. Hudobné video piesne bolo podporené kritikou bola podporovaná naprieč viacerými médiami, vyšlo o nej špeciálne vydanie časopisu, viacero knižiek, publikovali sa k nej plagáty, jej motívy boli na tričkách a natáčali sa k nej aj domáce videá. Táto podpora a predaj pomohla úspechu projektu natoľko, že získali sumu 63 miliónov dolárov pre humanitárnu pomoc v Afrike a Spojených štátoch.
Dňa 1. februára 2010 bola ďalšou skupinou speváckych hviezd nahratá verzia tejto piesne pod názvom „We Are the World 25 for Haiti“. Bola odpoveďou na devastáciu, ktorú spôsobil 7.0 Mw magnitúdy počas Zemetrasenia na Haiti dňa 12. januára 2010. Táto pieseň vyšla na singli 12. februára 2010, a výnosy z jej záznamu pomáhali prežiť v tejto chudobnej krajine.
Pozadie vzniku
Pred písaním skladby „We Are the World“, Harry Belafonte mal myšlienku nahrať song, na ktorom by sa podieľalo čo najviac umelcov, ktorí boli v hudobnom priemysle tej doby najpopulárnejší. Výťažok z tejto akcie chcel použiť na podporu organizácie United Support of Artists for Africa (skrátene USA for Africa). Šlo o neziskovú organizáciu, ktorá mala ambície zo svojich nadačných prostriedkov zásobovať a tým zmierniť utrpenie v hladujúcej Afrike, špeciálne v Etiópii, kde v rokoch 1983 – 85 umrelo počas hladomoru okolo jedného milióna ľudí.Taraborrelli, p. 341 Nápadom vlastne Belafonte nasledoval príklad, o ktorom sa dozvedel a ktorý spolu s projektom nahrávky „Do They Know It's Christmas“, zrealizovali v Spojenom kráľovstve Band Aid. Nahrávka „We Are the World“ mala byť teda akousi americkou odozvou k projektu „Do They Know It's Christmas“. Podľa plánov aktivisov sa počítalo, že časť prostriedkov by sa mohla použiť pre hladujúcich obyvateľov Spojených štátov. Napríklad ešte aj v roku 2011 14,9 % amerických domácností čelilo problémom s nedostatkom potravín. Belafonte sa skontaktoval s ďalším manažérom zábavného priemyslu, Kenom Kragenom, ktorý na pomoc pri spolupráci na nahrávke oslovil svojich klientov, spevákov Lionela Richieho a Kennyho Rogersa. Kragen a dvaja hudobníci súhlasili s pomocou a zaistili spoluprácu s ďalšou osobnosťou, ktorou bol Stevie Wonder. K projektu sa pripojil aj Quincy Jones, ktorý na tú dobu prerušil svoju prácu na filme The Color Purple.Taraborrelli, p. 342 Lionel Richie telefonicky skontaktoval Michaela Jacksona, ktorý v tom čase slávil úspechy po vydaní albumu Thriller a práve spolu so súrodencami končil ich spoločné Victory Tour.
Jackson sa pred Richiem vyjadril, že nie je jeho záujmom len v piesni spievať, ale aj sa autorsky na nej podieľať.Campbell, p. 109 Spočiatku mala byť pieseň „We Are the World“ dielom trojice: Jackson, Richie a Wonder. Keďže Wonder bol pre túto prácu časovo limitovaný, song nakoniec skomponovali Jackson a Richie. Začali s tvorbou v Hayvenhurste, dome rodiny Jacksonovcov v Encine (Los Angeles, Kalifornia). Týždeň strávili každú noc spolu pri tvorbe textu a melódie. Chceli napísať ľahko zapamätateľnú, na spev nenáročnú pieseň. Považovali za vhodné, aby mala hymnickú kompozíciu. Jacksonova staršia sestra La Toya, ktorá videla ako dvojica na piesni pracovala, neskôr konštatovala, že Richie je autorom iba niekoľkých riadkov nahrávky. Uviedla, že Michael skomponoval 99 % textu, no nikdy nevyjadril pocit, že by mal o tom hovoriť. La Toya ďalej komentovala vznik piesne v rozhovore s americkým časopisom People, že ak vošla do izby v čase, keď písali tú skladbu, bolo tam ticho, čo bolo neobvyklé, lebo Michael v čase písania piesní býval skôr veselý. Táto práca na nich pôsobila veľmi emotívne.
Richie mal pre pieseň „We Are the World“ pripravené dve melódie. Tieto Jackson vzal a spojil ich so slovami. Jackson vtedy poznamenal, že má rád rýchlu prácu. Nechcelo sa mu čakať a postupoval bez konzultácie s Richiem. Začal a skončil počas jedného dňa: skompletizoval bicie, sláčiky a mal aj text do refrénu.Campbell, p. 110 Potom Jackson odprezentoval demonahrávku Richiemu a Jonesovi. Boli vraj obaja šokovaní z toho, že neočakávali, že si popová hviezda dokáže predstaviť štruktúru piesne tak rýchlo. Ďalšie stretnutia dvojice Jackson a Richie boli bezvýsledné. Nedokázali spolu vyprodukovať ďalší obsah textu a dokončiť prácu na kompozícii. Až v noci dňa 21. januára 1985 za dva a pol hodiny skompletizovali text a melódiu skladby „We Are the World“. Bola to posledná noc pred jej prvým nahrávacím dňom.
Nahrávanie skladby
Prvé nahrávanie dňa 22. januára 1985 sa odohrávalo za prísnych bezpečnostných podmienok. Konalo sa za prítomnosti Richieho, Jacksona, Wondera a Jonesa v Kalifornii na Beverly Boulevard u Kennyho Rogersa v jeho štúdiu Lion Share Recording. Produkčné priestory boli plné hudobníkov, technikov, filmárov, sprievodných asistentov a ďalších členov organizačného štábu. Ako pomoc pre interpretov, ktorí navštívili štúdio, boli pre začiatok vopred Richiem a Jacksonom nahraté a na páskach zduplikované vokálne nahrávky skladby „We Are the World“. Táto vzorka bola šiestou verziou, ktorú Quincy oproti predošlým považoval za príliš prešpekulovanú.Breskin, p. 2
Pri práci na vokálnej vzorke Jackson a Jones začali uvažovať o alternatíve pre časť textu, kde sa spieva „There's a chance we're taking, we're taking our own lives“ („Je tu šanca, berieme, berieme naše vlastné životy...“), lebo mali pocit, že by si tieto slová niekto mohol vykladať ako návod na samovraždu. Keď skupina počúvala nahrávku refrénu, Richie poznamenal, že posledná časť textu by sa mohla zmeniť na „We're 'saving' our own lives“ („chránime naše životy...“). Táto verzia sa u ostatných kolegov stretla so súhlasom. Po viacerých ďalších, menej či ešte menej duchaplných obmenách obsahu piesne sa zoskupeniu podarilo o pol druhej v noci novú nahrávku skompletizovať.Breskin, p. 3 Jones nakoniec dodal, že „ak už nemá kto čo do skladby dodať, bolo by dobré nájsť niekoho, kto ju začne hrať v rádiách“.
Dňa 24. januára 1985 po jednom dni odpočinku Jones rozposlal nahrávku vzorky piesne každému z umelcov, ktorého považoval za vhodného na to, aby sa zúčastnil výroby singlu „We Are the World“. Súčasťou balenia bol list, ktorý bol adresovaný „Mojim kolegom umelcom“: Kazety s nahrávkou sú číslované a ja ani nedokážem vysloviť, aké je dôležité, aby ste žiadnu z nich nepustili zo svojho dohľadu. Prosím nerobte si z nich kópie a vráťte ich do večera dňa 28. januára. Po rokoch, keď sa vás vaše deti spýtajú, že čo ste vy ich mamy, otcovia urobili pre vojnu proti svetovému hladomoru (?), vy budete môcť povedať, že práve toto bolo vašim prispením. Dňa 25. januára 1985 sa na Sunset Boulevard konal produkčný míting pod vedením Kena Kragena. V Kragenovom bungalove tím diskutoval o mieste, na ktorom by bolo so superskupinou vhodné zorganizovať finálne nahrávanie. Podľa Kenovho názoru bolo pre projekt tým najdeštruktivnejším riešením oznámiť verejnosti, kde sa bude výroba konať. Ak sa tam objavia Prince, Michael Jackson či Bob Dylan, tak dav okolo nich nepustí nikoho dovnútra. Tej noci aranžér a producent Quincyho Jonesa, Tom Bahler, dostal za úlohu od každého účinkujúceho nahrať na pásku v tom najdokonalejšom hlasovom prevedení jeho sólovú líniu. Podľa Bahlera sa takéto aranžovanie podobalo práci v perfektnom svete. Pre zmenu podľa Quincyho sa takéto metóda podobala snahe vopchať vodný melón do fľaše Coca-Coly. Nasledujúci večer sa Lionel Richie zaoberal vo svojom dome akousi choreografiou, pri ktorej sa rozhodoval na tému vhodného delenia jednotlivých častí textu účinkujúcim.
Posledná noc nahrávania bola 28. januára 1985. Konala sa v štúdiách A&M Recording v Hollywoode. Michael Jackson sa do štúdia dostavil o deviatej hodine večer. Bol tam skôr ako ostatní umelci. Nahral svoju sólovú časť a súčasť zborového refrénu. Potom sa spojil s ostatnými účinkujúcimi, ktorí postupne prichádzali. Medzi nimi boli Ray Charles, Billy Joel, Diana Rossová, Cyndi Lauper, Bruce Springsteen a Smokey Robinson. Súčasne prišli aj piati členovia Jackson family: Jackie, La Toya, Marlon, Randy a Tito.Breskin, pp. 5 – 6 Mnohí z účastníkov dorazili priamo z ceremónie udeľovania American Music Award, ktorá sa konala počas tej istej noci. Prince, ktorý do štúdia vtedy prišiel, svoj part v skladbe nenahral. Dôvody, prečo tak urobil, udával rôzne. Niektoré noviny tvrdili, že zámerne nechcel nahrávať spolu s ostatnými umelcami. Iná správa z nahrávania „We Are the World“ hovorí, že sa nechcel pripojiť k ostatným preto, lebo organizátor akcie Bob Geldof ho označil za „podlízavca“. Prince nakoniec exkluzívne daroval projektu na album We Are the World pieseň „4 The Tears In Your Eyes“. Aj bez neho sa na projekte podieľalo viac ako 45 špičkových hudobníkov a ďalších 50 muselo byť odmietnutých. Pred vstupom do štúdia boli účinkujúci vítaní na dverách prišpendleným zoznamom s nadpisom: „Skontrolujte si prítomnosť svojho ega na dverách“.Taraborrelli, p. 343 Vítal ich aj Stevie Wonder, ktorý vyhlásil, že ak neurobia nahrávku na prvýkrát, tak on a Ray Charles, obidvaja slávni slepci, ich osobne autom odvezú domov.Davis, p. 174
Myslím, že to, čo sa deje v Afrike, je trestným činom historických rozmerov... vojdete do chatrče z vlnitého plechu a vidíte tam meningitídu, maláriu a týfus bzučať okolo vás vzduchom. Vidíte mŕtve telá ležiace vedľa seba spolu so živými. V niektorých táboroch vidíte 15 balíkov múky pre 27 000 ľudí. A predpokladám, že toto je dôvod, prečo sme tu dnes večer.-- odkaz Boba Geldofa jeho kolegom z USA for Africa dňa 28. januára, 1985 počas jedného z nahrávacích dní singlu „We Are the World“.