náhľad|Kráľ Oinomaos, Hippodamia a olympskí bohovia, farebná litografia Oinomaos alebo Oinomáos () je v gréckej mytológii syn boha Area a jeho milenky HarpinyDiodoros, Bibliotheca historia, 4,73,1.Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,22,6. alebo v inej verzii Asteropy.Hyginus, Fabulae 84.Apollodoros, Bibliotheca, 3,10,1. Bol kráľ élidskej Pisy. Podľa antického autora Pausania Alxión bol otec Oinomaa, kráľa Pisy.Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,6.
Kráľ Oinomaos mal krásnu dcéru Hippodameiu, o ktorej ruku sa uchádzalo mnoho pytačov. Podľa veštby sa však jej manžel mal stať príčinou jeho smrti,Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,4. a aby sa takému osudu vyhol, vyzval každého uchádzača na rýchlostné preteky na voze, v čom ho doposiaľ nik neprekonal a pripojil podmienku, že víťaz smie porazeného prepichnúť oštepom. O život tak pripravil trinásť mladých mužov, ich hlavy potom napichol na kôl a vystavil ich pred bránou svojho paláca.
Do Élidy potom prišiel Tantalov syn Pelops a Hippodameia sa mu tiež zapáčila. Keďže Pelops bol vyhnanec zo svojho kráľovstva, mal nádej s jej rukou získať trón v Pise, a preto požiadal Oinomaa o jej ruku. Oinomaos ho podľa osvedčeného zvyku vyzval na preteky, presvedčený o tom, že rýchlosť jeho koní, darovaných od boha vojny Area, nemôže prekonať. Lenže Pelops mal rovnako rýchle kone, ktoré dostal od boha PoseidónaApollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,3. a navyše bol aj ľstivý. Pred pretekmi pre istotu podplatil Oinomaovho vozataja Myrtila, aby uvolnil v osi kráľovho voza zákolesník. Podľa inej verzie ho o to požiadala Hippodameia, ktorá sa do Pelopa zaľúbila.
Ako obvykle dal Oinomaos svojmu súperovi počas pretekov náskok, a potom sa za ním pustil. Dohnal ho až tesne pred cieľom na rovine pred Apolónovým chrámom, a keď sa rozohnal, aby ho prepichol oštepom, odletelo mu koleso z osi a pri páde zahynul.Apollónios Rodský, Argonautica, 1,752–756. Pelops následne jeho telo slávnostne pochoval a po stanovenom smútku sa s Hippodameiou oženil. Keď sa stal kráľom, na pamiatku svojho víťazstva v údolí medzi riekami Alfeiom a Kladeom založil olympijské hry (podľa inej verzie hry založil Herakles).
Vozataja Myrtila, ktorý zradil svojho kráľa, dal Pelops zhodiť z vysokej skaly do mora. Myrtilos však ešte pred smrťou stihol Pelopa a s ním aj celý jeho rod prekliať.Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,7-8.
Referencie a bibliografia
Iné projekty
Kategória:Postavy gréckej mytológie