Deklinácie v latinčine

V latinčine sa môžeme stretnúť s pojmom deklinácia, inak povedané skloňovanie. Pri skloňovaní podstatných mien ( prípadne prídavných mien )rozlišujeme podobne ako v českom či slovenskom jazyku 3 kategórie : pád číslo rod

Pády v latinčine Jednou z dôležitých kategórií je kategória pádu. V latinčine preto rozlišujeme šesť pádov : nominatív, genitív, datív, akuzatív, vokatív a ablatív.

nominatív - predstavuje prvý pád, inak označený casus nominativus genitív - predstavuje druhý pád, inak označený casus genitivus datív - predstavuje tretí pád, inak označený casus dativus akuzatív - predstavuje štvrtý pád, inak označený casus accusativus vokatív - predstavuje piaty pád, inak označený casus vocativus ablatív - predstavuje šiesty, posledný pád, inak označený casus ablativus

Dôležité je si však uvedomiť, že v českom či slovenskom jazyku sa nestretneme s označením ablatív. Ablatív predstavuje spojenie indoeurópskeho ablatívu (označuje smer "odkiaľ") lokálu a inštrumentálu. Čiže ho môžeme prekladať dvomi spôsobmi. Závisí to od situácie a kontextu vety. Jednotlivé pády si neskôr ukážeme na konkrétnych prípadoch.

Rody v latinčine Ďalšou kategóriou, s ktorou sa stretneme v latinčine pri deklináciách sú rody. Podobne ako v češtine aj tu existujú tri rody : mužský rod ženský rod stredný rod

V latinčine je mužský rod označený ako maskulinum, genus masculinum. Čo sa týka ženského rodu, ide o femininum, genus femininum a stredný rod je označený ako neutrum, čiže genus neutrum. Následne si ukážeme jednotlivé rody na konkrétnych príkladoch : femina - v latinčine predstavuje slovo žena , skratka fem. puer - v latinčine predstavuje slovo chlapec, skratka masc. exemplum - v latinčine predstavuje slovo príklad, skratka n.

Číslo v latinčine Podobne ako aj v iných jazykoch, aj v latinčine sa stretneme s dvomi číslami : jednotným a množným. jednotné číslo označené aj ako singulár množné číslo označené ako plurál

Deklinácie v latinčine V latinčine sa stretávame s piatimi typmi skloňovania, respektíve deklinácií v tomto jazyku. Pri skloňovaní vychádzame najčastejšie z tvaru, ktoré dostaneme odtrhnutím koncovky genitívu jednotného čísla. Koncovky, ktoré používame pri jednotlivých deklináciách vznikli totiž splynutím pádových prípon s kmeňovým zakončením. Pre každý tep skloňovania je typický určitý vzor, respektíve vzory. 1. deklinácia = vzor femina 2. deklinácia = viacero vzorov : servus, puer, exemplum 3. deklinácia = viacero vzorov : miles, carmen, mare 4. deklinácia = dva vzory : exercitus, cornu 5. deklinácia = vzor dies

1. deklinácia Túto deklináciu predstavuje vzor femina, feminae, f.

nominatív femina feminae genitív feminae feminarum datív feminae feminis akuzatív feminam feminas vokatív femina feminae ablatív femina feminis

Následne by som uviedla malú pomôcku : väčšinou platí, že pri maskulinach a pri femininach sa zhoduju niektoré pády, konkrétne datív s ablatívom v množnom čísle, nominatív s vokatívom v jednotnom čísle. Čo sa týka neutier, tam zase platí, že nominatív, akuzatív a vokatív sa zhodujú v jednotnom i množnom čísle. Treba si však dávať pozor na výnimky! Substantíva v prvej deklinácií sú väčšinou feminina. Nájdu sa však aj výnimky, ide o mená mužských bytostí, národov či názvov riek, ako napríklad : poeta, ae, m. - básnik nauta, ae, m. - námorník agricola, ae, m. - poľnohospodár incola, ae, m. - obyvateľ

2. deklinácia Túto deklináciu predstavujú viaceré vzory, ako je uvedené vyššie : servus, puer a exemplum.

Vzor servus, ī, m. - otrok nominatív servus servi genitív servi servorum datív servo servis akuzatív servum servos vokatív serve ! servī ablatív servo servis

Vzor puer, ī, m. - chlapec nominatív puer pueri genitív pueri puerorum datív puero pueris akuzatív puerum pueros vokatív puer! pueri ablatív puero pueris

Substantíva, ktoré sú zakončené na -us, prípadne na - er sú väčšinou maskulina. Mená stromov, zemí, ostrovov a miest sú feminina, ktoré sa však skloňujú podľa vzorov maskulín. Okrem iného tú máme vzor aj pre neutra exemplum, ī, n. - príklad

nominatív exemplum exempla genitív exempli exemplorum datív exemplo exemplis akuzatív exemplum exempla vokatív exemplum exempla ablatív exemplo exemplis

Zoznam zdrojov BARTONĚK, Antonín. Latina pro posluchače filologických oborů. Brno, 2003. 250 s. NOVOTNÝ, František. Základní latinská mluvnice. 2. vyd., 1. vyd. v H & H. Praha: H & H, 1992. 297 s. ISBN 80-85467-91-7. ŠPAŇÁR, Július a Emanuel KETTNER. Latina pro I.-III. ročník středních všeobecně vzdělávacích škol : Latina pro střední všeobecně vzdělávací školy (Variant.). Translated by Jiří Pech. 1. vyd. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1966. 457 s.

Kategória:Latinčina