Pavlovské vrchy (hovorovo Pálava, oba názvy sú odvodené od názvu obce Pavlov, ) sú vápencové pohorie, ktoré sa tiahne na samom juhu Moravy, od ohybu Dyje dvadsať kilometrov na juh okolo Mikulova, až k štátnej hranici s Rakúskom. Hoci nedosahujú veľkú absolútnu výšku (Devín má ), vystupujú monumentálne nad okolitú nížinu a tvoria prírodnú dominantu juhu Moravy.
Vápenec, z ktorého sa hrebeň skladá, vznikol v druhohornom mori a bol vyzdvihnutý alpínskym vrásnením. Vďaka zachovalosti pôvodnej krajiny sa v oblasti vyskytuje množstvo veľmi vzácnych živočíchov a rastlín. Preto sú vrchy súčasťou CHKO Pálava, ktorá je severozápadnou časťou Biosférickej rezervácie Dolní Morava UNESCO.
Oblasť je nepretržite obývaná po desiatky tisíc rokov, o čom svedčí mnoho archeologických nálezov (lovci mamutov; hradisko, predovšetkým v Dolných Vestoniciach). Na území Pavlovských vrchov sa nachádza niekoľko prírodných rezervácií ochraňujúcich tunajšie veľmi cenné územie. Na dvoch výšinách sa týčia stredoveké hradné zrúcaniny (Děvičky a Sirotčí hrádek), na južnom úbočí sa rozkladá malebné historické mesto Mikulov.
Geomorfológia Pavlovské vrchy ležia v najzápadnejšej časti Karpát a skladajú sa z týchto častí (zoradené od severu na juh): Masív Devín, na ktorého vrchole sa nachádza vysielač, na jeho nižšom vrchole hrad Děvičky; Tiesňava, ktorá oddeľuje Devín od Kotla; Masív Kotol, ktorý zahŕňa vrcholy Obora so zrúcaninou Nového hradu a Pálava; Stolová hora, na ktorej nižšom vrchole sa nachádza Sirotčí hrádek Kočičí skála a Kočičí kámen Turold - vrch na severnom predmestí Mikulova, pod horým sa nachádza jediná verejnosti prístupná jaskyňa v tejto oblasti - Na Turoldu; Svatý kopeček východne nad Mikulovom, pútnické miesto; Šibeničník
Pozri aj Chránená krajinná oblasť Pálava Věstonická venuša Vodná nádrž Nové Mlýny
Iné projekty
Externé odkazy CHKO Pálava Biosférická rezervácia Dolní Morava
Zdroj
Kategória:Vrchoviny v Česku Kategória:Jihomoravské Karpaty