Čingiz Ajtmatov (kyr. Чыңгыз Айтматов, , * 12. december 1928, Šeker, Kirgizská SSR, ZSSR – † 10. jún 2008, Norimberg, Nemecko) bol kirgizský spisovateľ, prozaik a publicista, píšuci po kirgizsky a rusky, jeden z predstaviteľov tzv. magického realizmu. Preslávila ho ľúbostná novela Džamila (1959), zasadená do obdobia 2. svetovej vojny, za ktorú dostal Leninovu cenu.
V tvorbe Čingiza Ajtmatova sa obdivuhodným spôsobom snúbi realizmus, legendy a motívy národnej kirgizskej kultúry, témy humanizmu a hlbokého človečenstva. Jeho tvorba je poetická natoľko, nakoľko môže byť próza prirovnávaná k poézii.
Životopis Čingiz Ajtmatov sa narodil 12. decembra 1928 v rodine Torekula a Nagimy Ajtmatovovcov, v dedine Šeker v Talaskej oblasti Kirgizska. Bol kirgizskej národnosti (jeho otec bol Kirgiz, matka Tatárka). Podľa kirgizskej tradície má každý poznať všetkých svojich predkov až do siedmeho pokolenia a Čingiz poznal naozaj každého z nich podľa mena a o každom vedel, čo vo svojom živote dosiahol. Meno Čingiz dostal Ajtmatov podľa slávneho vojvodcu Džingischána.
Čingizovi bola blízka najmä jeho babička, ktorá ho brávala so sebou na významné oslavy a stretnutia (napr. svadby, pohreby, ľudové hry) k rozprávačom národných bájí, spevákom. Spisovateľ reflektoval tieto zážitky z detstva vo svojej tvorbe, ktorá je pretkaná kirgizským národným koloritom a zmenami, aké pre národ prinieslo obdobie sovietskej moci.
Otec Čingiza Ajtmatova, Torekul, bol významným politickým funkcionárom Kirgizskej sovietskej socialistickej republiky. V roku 1935 odišiel s rodinou do Moskvy študovať na politickej škole. V roku 1937 ho však zatkli, obvinili z buržoázneho nacionalizmu a spolu s mnohými ďalšími kirgizskými komunistami o rok neskôr popravili. Čingiza spolu so súrodencami vychovávala matka sama, rodina niesla ťarchu označenia nepriateľa sovietskeho národa.
Čingiz Ajtmatov vyštudoval na Vysokej škole poľnohospodárskej vo Frunze (dnes Biškek) a pracoval ako zootechnik a veterinár až do roku 1966. Medzitým vyštudoval na Literárnom inštitúte Maxima Gorkého v Moskve, prispieval do novín v ruštine a v kirgizštine, prekladal.
V roku 1963 Ajtmatov dostal Leninovu cenu za novelu Džamila. V roku 1968 dostal štátnu cenu za novelu Zbohom, Guľsary! Je jedným z dvoch spisovateľov zo Strednej Ázie, ktorí získali sovietske štátne ocenenie za literatúru. Ajtmatov písal po rusky aj v kirgizskom jazyku.
Ajtmatov bol dvakrát ženatý. Pred rozpadom ZSSR pracoval ako veľvyslanec Sovietskeho zväzu v Luxembursku, potom ako veľvyslanec Kirgizskej republiky v Belgicku, Luxembursku, Holandsku, EÚ, NATO a UNESCO.
Keď mu zlyhali obličky, 16. mája 2008 ho prijali do nemocnice v nemeckom Norimbergu, kde zomrel na zápal pľúc vo veku 79 rokov.
Dielo Romány reprezentujúce magický realizmus: Stanica Burnyj ("Буранный полустанок" ["И дольше века длится день"], 1981) – román obsahujúci tri tematické roviny: rovinu mýtu, súčasnosti (s reminiscenciami na stalinské obdobia) a budúcnosti (kozmické lety), ktoré sa však spájajú v momente, keď si človek uvedomuje, že jeho miesto na svete je po boku predkov (kniha bola tiež vydaná v mierne odlišnej verzii pod názvami A veku dlhší býva deň alebo Deň dlhší ako storočia) Popravisko ("Плаха", 1986) – odhaľuje kritický stav dnešného sveta, pre časté parafrázy biblických motívov býva román často radený do postmodernizmu (magického realizmu) Keď padajú hory ("Когда падают горы" ["Вечная невеста"], 2006)
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy On-line kolekcia Ajtmatovových diel na Lib.ru Profil na iLiteratura.cz Profil na Sovlit.com (anglicky)
Zdroj
Kategória:Ruskí spisovatelia románov Kategória:Držitelia Radu Priateľstva Kategória:Úmrtia na pneumóniu Kategória:Nositelia Záslužného radu Maďarskej republiky