Nihiru (pôvodný názov Nikia) je malý atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.
Nachádza sa v strede súostrovia na severnej strane a jeho najbližšími susedmi sú atoly Taenga ( na severozápad) a atol Marutea ( na juhozápad). Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený smerom na západo-juhozápad.
Geografia Atol na dĺžku nepresahuje a na šírku má približne . Lagúna má celkovú rozlohu , pričom na mnohých miestach sa dvíha v podobe koralových hláv, siahajúcich z dna až k hladine. Voda sa do a z lagúny z okolitého oceánu dostáva ponad útes najmä z juhu a cez úzke a plytké prieplavy aj z ostatných strán. Podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Fakarava, Kaukura, Toau, Faaite, Tahanea a i.), je z južnej strany tvorený zväčša nízkym koralovým útesom, umiestneným iba tesne na úrovni hladiny oceánu a s väčším výskytom súše zo severnej strany.
Do lagúny vedie jediný, umelo prekopaný úzky prieplav pre menšie lode, situovaný na juhozápadnom cípe atolu pri ostrovčeku Niukia. Na tomto mieste je lagúna zároveň veľmi plytká, múr koralov siahajúcich až k hladine vytvára plytký bazén trojuholníkového pôdorysu s rozmerom hrany cca .
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej pod morskú hladinu. Sopka z oceánskeho dna meria na výšku a jej vek sa odhaduje na 47,6 až 48,4 mil. rokov.Nihiru Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
Dejiny Pozostatky starovekých sídiel a kultúr je možné nájsť na severných motu, napr. na motu Oneroa.
Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol Faddej Faddejevič Bellinsgauzen 13. júla 1820.Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61. Atol pomenoval „Nigeri“.
V 19. storočí, keď sa Nihiru stal francúzskym územím, mal asi 50 obyvateľov.Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.638.
Súčasnosť Atol je veľmi nízko situovaný, bez výraznejších morfologických či prírodných zaujímavostí. Na väčšine súše, kde je vegetácia schopná rásť a udržať sa, je vysadený kokosovník.
V roku 2012 mal atol podľa sčítania iba 11 obyvateľov, ktorí žijú v jedinej osade atolu Tatake, situovanej na juhozápadnom cípe atolu na ostrovčeku Niukia. Z južného lagúnového bazéna je prekopaný úzky prieplav do zvyšku lagúny pre možnosť plavby člnmi na ostatné ostrovčeky atolu. Obyvatelia sa živia rybolovom a produkciou kopry.
Administratívne a geografické členenie Geograficky patrí atol Nihiru k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.
Administratívne patrí atol do komunity Makemo, do ktorej patria okrem rovnomenného atolu ešte atoly Haraiki, Marutea Nord, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Takume, Raroia a Taenga.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Nihiru na tahitiheritage
Zdroje Tahiti Heritage
Kategória:Atoly Tichého oceánu