Dejiny Prahy sú dejinami kráľovského a hlavného mesta Prahy od čias bájnych sídlisk až do súčasnosti.
Do roku 1348: stredoveká Praha left|thumb|Románska rotunda na Vyšehrade Najstaršie slovanské osídlenie oblastí dnešnej Prahy sa sústreďovalo v oblasti dnešného Veleslavína niekedy okolo 6. storočia. Už v roku 885 na hrade vznikol prvý kostol zasvätený Panne Márii.
Z 10. storočia je už doložená obchodnícka osada v oblasti dnešnej Malej Strany, roku 926 bola vybudovaná rotunda sv. Víta na Pražskom hrade, kde boli o 12 rokov neskôr uložené ostatky kniežaťa sv. Václava. V druhej polovici toho istého storočia bol založený i Vyšehrad. Rástol vplyv kresťanstva; od roku 973 sídlilo v Prahe biskupstvo spadajúce pod mainzsku arcidiecézu, prvým biskupom bol saský mních Dietmar. Začali sa budovať prvé kláštory (Břevnovský kláštor, kláštor sv. Juraja). V kotline pod hradom sa postupne začali osady rozrastať a spájať do jedného veľkého mesta.
V roku 1172 bol dokončený Juditin most. Roku 1230 Staré Město, po spojení niekoľkých menších obcí, obohnali hradbami. V tom čase vznikali na druhej strane za riekou Hradčany. Roku 1338 bola založená Staromestská radnica, roku 1342 strhla Juditin most povodeň. Krátko potom sa začal budovať nový most, Karlov. O ďalšie dva roky neskôr bolo pražské biskupstvo povýšené na arcibiskupstvo a začala sa výstavba Katedrály svätého Víta.
1348 – 1523: Rozvoj mesta v časoch vrcholného stredoveku Rok 1348 sa do dejín Prahy, ale i Strednej Európy, zapísal nielen morovou epidémiou, ale aj vybudovaním prvej univerzity na sever od Álp a západne od Rýna. Karlova univerzita vznikla zakladajúcou listinou pápeža (bulou) Klementa VI., potvrdenou v Avignone 26. januára 1347 a listinou vydanou kráľom Karolom IV. thumb|Betlehemská kaplnka na rytine z 18. storočia
Tým však rozvoj za vlády Karola IV. neskončil; ešte zhruba v tom istom čase bolo založené Nové Město, vďaka ktorému sa Praha rozšírila o veľký pruh územia vedúci od dnešného Florencu až takmer k Vyšehradu a stala sa tretím najväčším mestom v Európe (po Ríme a Konštantínopole)Geografický místopisný slovník světa, str. 636, ISBN 80-200-0445-9
a najväčším mestom strednej Európy a celej oblasti na sever od Álp a na východ od Rýna.Dějiny obyvatelstva českých zemí. Mladá fronta, Praha 1996. S. 51. Počet obyvateľov Prahy však nedosahoval ani polovicu počtu obyvateľov miest ako Benátky, Florencia, Miláno, Janov, Rím alebo Paríž.
Premostenie Vltavy predstavovalo ďalšiu významnú úlohu pre pražských staviteľov. Starý Juditin most v polovici 14. storočia zničila veľká voda. Od roku 1357 začal Peter Parler so stavbou súčasného Karlovho mosta. V roku 1391 potom bola vybudovaná Betlehemská kaplnka. Vtedy síce nie veľmi známa, ale o niekoľko desiatok rokov neskôr preslávená kázaním Jana Husa.
15. storočie v Prahe začalo v znamení spoločenského a náboženského napätia. Mnohí ľudia nesúhlasili s vtedajšou rímskokatolíckou cirkvou a založili reformné hnutie, ktoré viedol Jan Hus. Jeho súd a následné upálenie v Kostnici v roku 1415 z neho urobilo v očiach mnohých Pražanov mučeníka. Husova smrť vyvolala len ďalšie nepokoje a odpor k Rímu, až situácia sa vystupňovala natoľko, že husiti nakoniec Prahu v roku 1419 úplne ovládli.
Následne kráľ Žigmund Luxemburský vyslal v lete roku 1420 do Prahy prvú križiacku výpravu, jeho vojská však boli porazené. Husitskí Pražania čoskoro sformovali vlastný politicko-náboženský blok, ktorý razil husitské idey v celých vtedajších Čechách a v krajine vypukla občianska vojna. Predstaviteľom husitského zoskupenia sa stal Jan Želivský. Pražania slávili úspech až do roku 1434, kedy boli porazení v Bitke pri Lipanoch.
Ďalšou významnejšou udalosťou bolo zvolenie Jiřího z Poděbrad za kráľa krajinským snemom na Staromestskej radnici 27. februára 1458. Napriek tomu existovali isté tlaky znovuobnoviť moc rímskokatolíckej cirkvi, veľký odpor k husitom bol hlavne z katolíckeho zahraničia.
1523 – 1784: Od nástupu Habsburgovcov až po spojenie pražských miest left|thumb|Dobové vyobrazenia Bitky na Bielej Hore V habsburskom súštáti bola Praha dlhodobo jedným z najvýznamnejších miest, nejaký čas bola aj sídelným mestom. Roku 1547 vypukol stavovský odboj, ktorý však skončil neúspešne a odpor proti kráľovi Ferdinandovi I. bol zlomený. Následne malo mesto obmedzené privilégia, politickú moc aj samostatnosť.
Roku 1583 si zvolil za svoje sídelné mesto Prahu cisár Rudolf II. Za jeho vlády sa v meste rozvíjala veda i kultúra a tiež aj spoločenský život spolu s vzdelanosťou (vznikla napríklad škola talmudu v židovskom meste). Postavené boli aj mnohé renesančné budovy. Vláda Rudolfa II. však skončila v roku 1612 a o šesť rokov neskôr došlo k ďalšiemu významnému zvratu, ktorý vyústil do odobratia rozsiahlych slobôd a náboženských práv garantovaných Rudolfom II. Druhá pražská defenestrácia odštartovala české stavovské povstanie.
České stavy bojovali vojensky proti Habsburgovcom, ale neuspeli. Po Bitke na Bielej hore v novembri 1620 definitívne prehrali. Povstanie bolo potlačené a habsburská moc opäť obnovená. V júni 1621 popravili na Staromestskom námestí 27 českých pánov z radov stavov vzbúrených proti cisárovi.
Následná vláda Habsburgovcov v prvej časti tridsaťročnej vojny vyústila do náboženského teroru proti príslušníkom protestantských kresťanských cirkví, mnohí z nich museli mesto opustiť. Roku 1627 Ferdinand II. vyhlásil Obnovené zriadenie zemské. Následne dochádzalo i k úpadku českého jazyka a germanizácii (hlavne v školstve a na úradoch). Praha ako mesto stratila vplyv aj práva, bola tiež barokovo prestavaná – vznikli hlavne katolícke náboženské objekty. Mnoho významných úradov sa presunulo do Viedne a z metropoly Čiech sa stalo jedno z mnohých provinčných miest Rakúska.
V roku 1648, ku koncu tridsaťročnej vojny, obliehali Prahu Švédi. Mesto z veľkej časti vydrancovali, nepadlo však do rúk nepriateľov. Boje nakoniec ukončil Vestfálsky mier.
Veľký požiar, ktorý v roku 1689 Prahu spustošil, nakoniec viedol k ešte väčšiemu rozvoju barokovej architektúry (prestavba zničených častí mesta). Stále pokračovala tzv. doba temna; z Prahy český jazyk takmer vymizol.
V roku 1741 počas vojny o rakúske dedičstvo Prahu obsadili francúzsko-bavorské vojská.Isabel Heitjan: Das „Wunder“ Johanns von Nepomuk 1744 zu Prag. In: Börsenblatt für den Deutschen Buchhandel – Frankfurter Ausgabe. Nr. 89, 5. November 1968 (= Archiv für Geschichte des Buchwesens. Band 62), S. 28632868, hier: S. 2866. O ďalšie tri roky neskôr mesto obsadili Prusi, následne ho potom znovu obliehali v roku 1757.
1784 – 1900: Praha v časoch národného obrodenia a priemyselnej revolúcie thumb|Staromestské námestie v 19. storočí Významnou udalosťou v roku 1784 bolo spojenie štyroch doteraz samostatných pražských miest. V nasledujúcom období na začiatku 19. storočia začala spolu s českým národným obrodením, ktoré sa sústredilo hlavne v Prahe, éra priemyselnej revolúcie počas ktorej sa Praha zmenila ako nikdy predtým; pribudli nové štvrte a v priebehu ďalších desaťročí rozvoja boli zbúrané i hradby.
V revolučnom roku 1848 sa uskutočnilo povstania radikálnych demokratov. Praha sa vtedy stala jedným z významných radikálnych miest v celej Európe.Geografický místopisný slovník světa, ISBN 80-200-0445-9 Tieto nepokoje však potlačilo cisárske vojsko na čele s maršalom Alfredom Windischgrätzom.
Vďaka snahe národných obrodencov však Praha aj napriek stálemu vplyvu z Viedne už nebola rýdzo nemeckým mestom.Do roku 1918 sa dnešní Rakúšania označovali bežne ako Nemci Vplyv získala česká kultúra – bol položený základný kameň Národného divadla, bolo vybudované Národní muzeum, vznikli aj ďalšie dnes významné stavby. left|thumb|upright|Nová synagóga, zbúraná v roku 1898 Prvým miestom, ktoré prišlo o stredoveké opevnenie, bolo okolie dnešného Národního muzea a Újezdu. Vznikla aj druhá pražská železničná stanica (po Masarykovej), dnes Hlavná, predtým Nádraží dráhy cisára Františka Jozefa I..
Prvé administratívne rozšírenia Prahy po niekoľkých desaťročiach sa uskutočnili v 80. rokoch 19. storočia. V roku 1883 bol pripojený Vyšehrad, o rok neskôr Holešovice-Bubny. V roku 1881 bolo s veľkou slávou otvorené Národné divadlo, o niekoľko mesiacov neskôr však budovu zničil požiar. Po obnove, trvajúcej dva roky, bolo znovu otvorené. Okolo roku 1884 vznikli prvé plány na reguláciu Vltavy v oblasti dnešného Nového Města pri Palackého moste, počas nasledujúcich dvadsiatich rokov spolu s asanáciou Jozefova tak veľká časť historicky cennej časti Prahy úplne zmenila svoj ráz aj charakter.
Roku 1890 zasiahla Prahu storočná povodeň, ani tá však nezastavila technický pokrok. Už o rok neskôr sa rozbehla elektrická dráha na Letnej, otvorená bola aj Petřínska rozhľadňa a v súvislosti s ňou i lanová dráha. Veľmi významnou akciou bola Jubilejná zemská výstava v roku 1891, ktorá predstavila najmodernejšie technické vynálezy.
V roku 1893 bolo asanované historické Staré město, hlavne židovské štvrte. Hlavným dôvodom asanácie boli zlé hygienické podmienky v stáročia starých domoch i uliciach. Počas prestavieb vznikli nové široké ulice a domy v secesnom štýle.
1900 – 1918: Začiatok 20. storočiaPraha 19. a 20. století – Technické proměny, autoři Jiří Kohout a Jiří Vančura, SNTL, 1985 (v celej kapitole použitý materiál z knihy) thumb|Obecný dom, jedna z najvýznamnejších stavieb prvého desaťročia 20. storočia Začiatok 20. storočia v Prahe bol v znamení technického pokroku úplne neporovnateľného s predchádzajúcimi obdobiami. Aj keď Praha bola napojená na železničnú sieť takmer 50 rokov, rozvoj neustával. V štvrtiach ako Smíchov, alebo Libeň sa budovali nové priemyselné podniky, napríklad samotná Libeň ktorá bola v roku 1901 pripojená k mestu, a to sa tak po dlhom čase rozrástlo o relatívne veľkú časť svojej plochy (takmer na dvojnásobok).
V rokoch 1905 až 1912 doplnil centrum Prahy na jeho druhom konci Obecný dom, ukážka vrcholu vtedajšej secesnej architektúry. Tiež boli vybudované nové sady (Diezenhoferove sady, Santoška, Riegrove sady).
S rozvojom kultúry (t. j. divadiel) pribúdali i kiná, ktoré boli lacnou ľudovou zábavou. V samotnom meste a jeho predmestiach bolo už okolo roku 1910 celkom trinásť kín. Do vývoja architektúry Prahy zasiahol aj kubizmus; v Celetnej ulici bol postavený Dům U Černé Matky Boží a pod Vyšehradom vzniklo niekoľko kubistických víl.
1918 – 1938: Praha ako hlavné mesto Česko-Slovenska left|thumb|Pohľad na Staré Mesto medzi rokmi 1869 a 1914 Po vyhlásení prvej Česko-slovenskej republiky boli okamžite zo všetkých ulíc odstránené symboly starej monarchie. Praha ďalej pokračovala vo svojom raste v oblastiach akými sú napríklad Žižkov, Dejvice, alebo Střešovice. 37 menších obcí bolo následne k metropole pripojených v roku 1922, medzi najvýznamnejšie patria Vinohrady či Smíchov.
V 20. rokoch v Prahe ako v centre prosperujúceho Československa prebiehal búrlivý rozvoj; rástli nové domy aj nové divadlá, prejavila sa aj avantgarda a pri nových stavbách aj funkcionalizmus. V Kbeloch začali pristávať prvé lietadlá. Václavské námestie bolo v roku 1928 prestavané a prispôsobené pre práve rastúcu automobilovú dopravu. Jeden zo symbolov mesta, Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha (vtedy len katedrála sv. Víta) bola slávnostne dobudovaná v septembri 1929 (podľa Josefa Mockera) k výročiu 1 000 rokov od zavraždenia svätého Václava.
V 30. rokoch Prahu zasiahla hospodárska kríza; do prevádzky ale bolo uvedené medzinárodné letisko v Ruzyni a otvorený bol aj veľmi známy obchodný dom Bílá Labuť. Okolo roku 1938 už počet obyvateľov metropoly presiahol jeden milión.
1938 – 1945: Druhá svetová vojna Od jesene 1938 začali do metropoly prichádzať českí utečenci z oblastí, ktoré zabralo podľa Mníchovskej dohody Nemecko (teda tretina územia vtedajšieho Česko-Slovenska).
15. marca 1939 obsadili nemecké vojská mesto. Na Pražský hrad prišiel Adolf Hitler, konala sa aj vojenská prehliadka.