Katiu (pôvodný názov Taungataki alebo Atina) je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.
Nachádza sa v strede súostrovia a jeho najbližšími susedmi sú atoly Tuanake (necelých na juhovýchod), komunitný atol Makemo ( na východ) a na západ, približne , atol Raraka. Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený smerom na západo-juhozápad.
Geografia atolu Atol na dĺžku nepresahuje a na šírku má . Lagúna má celkovú rozlohu , pričom na mnohých miestach sa dno dvíha v podobe koralových hláv, siahajúcich z dna až tesne k hladine. Voda sa do a z lagúny z okolitého oceánu dostáva ponad útes z juhu a cez úzky splavný prieplav z juhozápadnej strany. Podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Taenga, Makemo, Tahanea, Tuanake, Arutua, Hiti a i.), je jeho južná časť prstenca umiestnená iba tesne na úrovni hladiny oceánu, ale severná je tvorená vyšším a často takmer súvislým pásom súše s veľkým zastúpením vegetácie.
Do lagúny vedie jediný, úzky a iba hlboký prieplav pre menšie lode. Je však vybavený osvetlenou námornou navigáciou podľa IALA.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, na ktorej ležia aj atoly Hiti, Tuanake, Makemo a Tepoto.
Dejiny Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol 15. júla 1820 Faddej Faddejevič Bellinsgauzen,Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61. ktorý mu dal názov „Saken“, resp. „Osten-Saken“.
Po ňom to bol 20. decembra 1840 Charles Wilkes so svojou veľkou americkou expedíciou z rokov 1838 – 1842.
Demografia V 19. storočí, keď sa Katiu stal francúzskym územím, mal asi 50 obyvateľov.Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.638.
Rok 1977 1983 1988 1996 2002 2007 2012 Počet obyvateľov 98 122 200 208 352 285 250 Zdroj ISPF,ISPF, Sčítanie obyvateľstva Sčítanie obyvateľstva
Súčasnosť Atol je veľmi nízko situovaný, bez výraznejších geomorfologických zaujímavostí. Na väčšine súše, kde je vegetácia schopná rásť a udržať sa, je vysadený kokosovník.
Väčšina populácie atolu žije v osadách Hitianau a Toini.
Obyvatelia sa živia rybolovom, produkciou perál a kopry. V roku 2001 bolo postavené moderné letisko s asfaltovou dráhou, dlhou .
Fauna a flóra náhľad|Cassytha filiformis
Ostrov je domovom vzácneho endemického vtáka Chevalier des Tuamotu (Prosobonia parvirostris).Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.206
Bežnou vegetáciou na atole je kokosová palma, ktorá bola intenzívne vysádzaná po celej Francúzskej Polynézii v prvej polovici 19. storočia s cieľom ťažiť kopru. Z tých vzácnejších je to parazitná Cassytha filiformis z rodiny Lauraceae alebo tráva Achyranthes aspera z rodiny Amaranthaceae.Florence (2004), strana 50
Administratívne a geografické členenie Geograficky patrí atol Katiu k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.
Administratívne je atol súčasťou komunity Makemo, do ktorej patria ešte atoly Haraiki, Marutea Nord, Nihiru, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Takume, Raroia a Taenga.
Referencie
Pozri aj Zoznam letísk vo Francúzskej Polynézii
Iné projekty
Externé odkazy Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Katiu na tahitiheritage.pf
Zdroje Tahiti Heritage
Kategória:Atoly Tichého oceánu