Marutea Nord (alebo skrátene Marutea, pôvodný názov Taunga tauranga-e-havana)J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 267 je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.
Nachádza sa v strede súostrovia a jeho najbližším susedom je komunitný atol Makemo, vzdialený na juhovýchod. Z ďalších je to atol Nihiru ( na severovýchod) alebo Haraiki ( na juhozápad). Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený smerom na západo-juhozápad.
Geografia atolu Atol má približne trojuholníkový tvar, v najdlhšom rozmere meria a na šírku medzi . Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva ponad útes zo všetkých strán. Atol je až na niekoľko malých a nízkych ostrovčekov s vegetáciou úplne ponorený a z tohto dôvodu je bariérový útes viditeľný len v poslednej chvíli z bezprostrednej vzdialenosti. Predstavuje tak pomerne veľké nebezpečenstvo pre lode, plaviace sa v tej oblasti, na čo upozorňujú viaceré navigačné príručky pre jachtárov.Pacific Islands, National Geospatial-Intelligence Agency
Jediný splavný vstup do lagúny je umelo vytvorený pri jednom z ostrovčekov na severovýchodnom cípe atolu. Pomerne úzky a plytký prieliv je bez oficiálneho navigačného označenia, splavný len pre lode a jachty s menším ponorom. Lagúna má celkovú rozlohu , pričom na mnohých miestach sa dvíha v podobe stovák koralových hláv, siahajúcich z dna až k hladine.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky. Sopka z oceánskeho dna meria na výšku , jej vrchol je ponorený pod hladinou mora a vek sa odhaduje na 47,8 až 50,1 mil. rokov.Marutea Nord Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
Dejiny Pôvodný domorodý názov „Taung-Tauranga-e-havana“ znamená v preklade "priateľský vták, ktorý odpočíva a zdobí náš stožiar". K atolu sa viaže legenda, z ktorej sú dnes dostupné už len fragmenty.
Podľa informácií zo serveru tahitiheritage bol prvým objaviteľom Pedro Fernandes de Queirós v roku 1606 bez bližších upresnení. Prvú návštevu atolu vykonal anglický moreplavec a objaviteľ James Cook 12. augusta 1773Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany.275 – 282.Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, éditions Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61., ktorý sa plavil na lodi Adventure. Atol v jeho mapách nesie názov „Furneaux“, ako pocta kapitánovi a navigátorovi Tobiasovi Furneauxovi.
Atol bol kedysi trvale obývaný, na ostrovčeku pri umelo vybudovanom prieplave do lagúny sa dodnes nachádza niekoľko budov a malé prístavné mólo.
Súčasnosť Atol je dnes prakticky neobývaný, ale často navštevovaný obyvateľmi atolu Makemo, jachtármi a rybármi kvôli rybolovu a potápaniu. Prístup na ostrov je voľný, ale v dôsledku zložitosti miestnych prúdov a navigácie sa vstup do vôd atolu a na súš odporúča len za prítomnosti skúsených domorodých obyvateľov, ktorí poznajú miestne pomery a podmienky.
Administratívne a geografické členenie Geograficky patrí atol Marutea k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Taenga, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.
Administratívne patrí atol do komunity Makemo, do ktorej patria okrem rovnomenného atolu ešte atoly Haraiki, Taenga, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Takume, Raroia a Nihiru.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Marutea Nord na tahitiheritage
Zdroje Tahiti Heritage National Geospatial-Intelligence Agency, navigačná príručka „Pacific Islands“
Kategória:Atoly Tichého oceánu