Oskár Čepan (* 27. február 1925, Cífer – † 3. september 1992, Bratislava) bol slovenský literárny teoretik a historik, vedec a kritik, výtvarník, vydavateľ, archeológ, paleontológ, pedagóg, scénograf, amatérsky archeológ.

Život Oskár Čepan sa narodil 27. februára 1925 v malej obci zvanej Cífer. Po smrti otca, keď mal Oskár len tri roky sa s rodinou presťahovali do Trnavy. Už od detstva a ranej mladosti na jeho rozvoj pôsobilo sociálno-etické prostredie mesta, ale najmä svojou jedinečnou architektúrou spoločensko-kultúrne dominanty Trnavy. Už vo svojich školských časoch, kedy navštevoval tamojšie gymnázium, sa začal venovať maľbe a kresbe a hlavne skicovitému zobrazeniu Trnavy a jej okolitej krajiny. Silueta mesta sa neskôr vyskytuje aj v jeho neskorších kresbách, kolážach, ale aj v geometrickej abstrakcii.

Osobnosť Oskára Čepana bola všestranná a jeho záľuby sa koncentrovali na viacero navzájom úplne rozdielnych oborov. Svojou profesiou literárneho historika sa stal dôležitým umelcom produkujúcim v duchu dokonale moderných zámerov. V kontrastne s moderným uchytením umeleckej tvorby ho upútala najstaršia história jeho vtedajšieho bydliska, teda okolie hlavného mesta – Bratislavy, a aj jeho materinského kraja, Trnavskej pahorkatiny. Hoci bol Čepan veľmi aktívnym človekom, vo svojom voľnom čase, ktorého nemal veľmi nazvyš sa ešte venoval štúdiu domácej a zahraničnej literatúry súvisiacej s archeológiou. K tomu ho doviedla jeho detská záľuba v skúmaní tvarov kameňov, pričom ho zaujala hlavne staršia doba kamenná. Svoje poznatky sa potom snažil uplatniť aj prakticky. Venoval sa aj geológii, a o čom tuší len málo ľudí, aj scénografii.

Kľúčovou líniou, akousi cestou sceľujúcou všetky tieto smery jeho záujmov bola výtvarná činnosť. Bola to počiatočná cesta, ktorou vykročil ešte v ranej mladosti a pokračoval ňou prakticky do konca svojich dní. Táto aktivita bola najviac spätá s jeho bytostným zmýšľaním a žitím. Možno práve preto si väčšinu svojich výtvarných diel nechával sám pre svoje vlastné súkromie, rodinu, či priateľov.

Oskár Čepan zomrel 3. septembra 1992 v Bratislave.

Pôsobenie Od roku 1949 pracoval ako vedecký pracovník Literárnovedného ústavu v Slovenskej akadémii vied 1956 – 60 redigoval časopis Slovenská literatúra 1958 – 70 redigoval literárnovednú revue Litteraria

Tvorba

Literárna príručka 1949 Rukoväť dejín slovenskej literatúry (spolu s Dobroslavom Chrobákom)

Štúdie, state 1944 – Výtvarná spolupráca pri divadle 1957 – Kukučín a tradície poromantickej prózy 1958 – Štýl Vajanského prózy 1959 – Timrava a metóda literárneho realizmu 1959 – Jégé – doktríny a dielo 1965 – Rozklad romantizmu (zaradené do 3. zväzku akademických Dejín slovenskej literatúry) 1965 – Slovenská literatúra medzi romantizmom a realizmom v 2. zväzku vysokoškolskej učebnice Dejiny slovenskej literatúry 1966 – štúdia k antológii textov Vasilija Kandinského 1971 – Romantický mesianizmus a Samo B. Hroboň 1971 – Literárne bagately 1973 – Premeny „ducha a predmetnosti“ 1973 – Romantický duch a romantická predmetnosť 1973 – Literárny vývin v rokoch 1918 – 1945 1974 – K periodizácii tzv. lyrizovanej prózy 1976 – Janko Kráľ a romantický mesianizmus 1984 – inšpiratívna kapitola o próze 1935 – 1945 uverejnená v 5. zväzku Dejín

Teoretické práce z oblasti literárnej genológie a typológie 1955 – K typológii literárnych smerov 1962 – Poézia a próza 1963 – K otázke literárnych vzťahov a vplyvov 1966 – Fonológia a montáž v poézii 1966 – Jazykové predpoklady montáže v poézii 1968 – Univerzálie a literárna tvorba 1969 – Jazykové predpoklady montáže v próze 1972 – Literatúra – systém a dejiny

Knižná tvorba 1972 – Kukučínove epické istoty l (syntetická monografická práca) 1977 – Kontúry naturizmu

Monografie (ich vydávanie bolo zakázané) monografia o Mariánovi Čunderlíkovi – Od človeka na prah univerza monografia o Rudolfovi Filovi – Maliar medzi Erosom a Thanatosom Literárne bagately – dielo bolo zošrotované antológia textov Tatlinova iniciatíva (bola síce vydaná, ale sadzbu prikázali rozmetať)

Ostatné 1974 – Schéma periodizácie tzv. lyrizovanej prózy 19201950. In: Slovenská literatúra, XXI, č. 2. 1977 – Novela. In: Romboid, č. 3. 1980 – Barčova próza ako spor bytia a vedomia. In: Romboid, č. 2, s. 44 – s. 48. 1984 – Básnici sujetu. In: K. Rosenbaum (ed.) Dejiny slovenskej literatúry V., Bratislava: Veda. 2002 – Bottov asketický hrdina. In: Slovenská literatúra. Roč. 49, č. 2 (2002) s. 89106.

Editorská činnosť 1953 – próza Jonáša Záborského 1956 – próza Ľudovíta Kubániho 1956 – 71 Dielo Martina Kukučína (spolupráca) 1965 – próza Viliama Paulínyho-Tótha

Oskár Čepan Award Ide o súťaž pre mladých umelcov, ktorú založila Wendy Luers v roku 1996, keď sa inšpirovala českým projektom, Ocenením Jindřicha Chalupeckého. Od roku 2001 táto súťaž nesie meno slovenského teoretika. Zúčastniť sa môžu slovenskí občania, ktorí ešte nedovŕšili 39 rokov, a môžu prezentovať svoje maľby, grafiky, kresby, sochy a tiež aj modernejšie umelecké žánre ako fotografia, video, či iné multimédiá.

Prihlásiť sa môžu samostatne, ale taktiež môžu rôzni umeleckí teoretici niekoho navrhnúť svojvoľne, ale daná osoba musí napokon s účasťou v súťaži súhlasiť. Profesionálna komisia, ktorá sa mení každé dva roky, potom v priebehu dvoch kôl vyberie víťaza. Do prvého užšieho výberú sa zo všetkých súťažiacich dostanú práve štyria, a z tejto štvorice potom komisia rozhodne o tom umelcovi, ktorí si odnesie cenu Oskara Čepana. Okrem toho ešte získava aj šesťtýždňový pobyt v New Yorku, zakončený vlastnou exhibíciou založenou na vedomostiach a zážitkoch nabudnutých počas tohto pobytu.

Zdroje BODOROVÁ, Barbara. Osobnosť Oskára Čepana. Trnava: Galéria Jána Koniarka, 2006. BODOROVÁ, Barbara. Osobnosť Oskára Čepana. Trnava: Galéria Jána Koniarka, 2006. http://www.litcentrum.sk/ http://www.osobnosti.sk/ http://www.yvaa.net/

Kategória:Slovenskí literárni teoretici Kategória:Slovenskí výtvarníci Kategória:Osobnosti z Cífera