Kauehi (pôvodný názov Putake, alebo známy aj ako Vincennes) je malý atol v západnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.
Jeho najbližšími susedmi sú atoly Raraka (necelých na juhovýchod), komunitný atol Fakarava ( na juhozápad) a na severozápad, približne , atol Aratika. Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený na juhozápad.
Geografia atolu Atol má hruškovitý tvar, na dĺžku meria približne a na šírku . Lagúna má celkovú rozlohu . Voda sa do a z lagúny z okolitého oceánu dostáva ponad prerušenú súš prstenca z južnej a severozápadnej strany, inak tvorí prstenec atolu takmer súvislý pás súše s vegetáciou.
Do lagúny vedie jediný splavný prieplav Arikitamiro na juhozápade, široký a hlboký . Je vybavený svetelnou navigáciou, ale v dôsledku silných miestnych prúdov sa vstup do vôd atolu odporúča s pomocou skúsených domorodých obyvateľov alebo lodivodov, ktorí poznajú miestne pomery a podmienky.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej pod hladinou mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria a jej vek sa odhaduje na 52,5 až 58,1 mil. rokov.Kauehi Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
Dejiny Prvým Európanom, ktorý na atol vystúpil, bol 13. novembra 1835 kapitán Robert FitzRoy.Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
Následne atol navštívil Charles Wilkes pri jeho námornej objaviteľskej výprave Spojených štátov do Južného oceánu 31. augusta 1839. Atolu dal názov „Vincennes“.
Demografia V 19. storočí, keď sa Kauehi stal francúzskym územím, mal asi 30 obyvateľov.Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.636.
Rok 1977 1983 1988 1996 2002 2007 2012 Počet obyvateľov 172 196 240 699 701 243 531 Zdroj ISPF,ISPF, Sčítanie obyvateľstva Sčítanie obyvateľstva
Súčasnosť Väčšina populácie atolu žije v severovýchodnej oblasti výbežku súše prstenca, asi od letiska, v osade Tearavero. V osade je veľký kostol a niekoľko budov, postavených na začiatku 19. storočia z koralových blokov.
Obyvatelia sa živia rybolovom, produkciou kopry a perál. Na severnej čati atolu bolo v roku 2001 postavené moderné letisko s asfaltovou dráhou, dlhou .
Atol je zároveň súčasťou „biosférickej rezervácie“ podľa programu UNESCO MAB (Človek a biosféra). Znamená to, že pre dané územie platia zvláštne predpisy, ktorými sa riadi prístup na atol a využívanie jeho zdrojov.Unesco Mab Biosphere Reserve Information
Administratívne a geografické členenie Geograficky patrí atol Kauehi k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Katiu, Aratika, Taiaro a Raraka.
Administratívne je atol súčasťou komunity Fakarava, kde patria ešte atoly Aratika, Niau, Raraka, Taiaro a Toau.
Referencie
Pozri aj Zoznam letísk vo Francúzskej Polynézii
Iné projekty
Externé odkazy Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Kauehi na tahitiheritage.pf
Zdroje Tahiti Heritage National Geospatial-Intelligence Agency, navigačná príručka „Pacific Islands“
Kategória:Atoly Tichého oceánu