Raraka (pôvodný názov Te Marie) je malý atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.
Jeho najbližšími susedmi sú atoly Kauehi (necelých na severozápad), Katiu na juhovýchod a komunitný atol Fakarava ( na západ). Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený na juhozápad.
Geografia atolu Atol má oválny tvar, na dĺžku meria približne a na šírku . Lagúna má celkovú rozlohu . Voda sa do a z lagúny z okolitého oceánu dostáva najmä z južnej strany ponad plytké prieplavy, prerušované množstvom maličkých „motu“. Inak tvorí prstenec atolu, najmä zo severnej strany, takmer súvislý pás súše s vegetáciou.
Do lagúny vedie jediný splavný prieplav Manureva na severnom konci, široký viac ako ale vďaka členitému dnu a koralom rôzne hlboký . Kvôli tomu a aj v dôsledku silných miestnych prúdov, ktorých rýchlosť môže dosiahnuť až 6 uzlov, sa vstup do vôd atolu odporúča len s pomocou skúsených domorodých obyvateľov alebo lodivodov, ktorí poznajú miestne pomery a podmienky.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej pod hladinou mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria a jej vek sa odhaduje na 51,8 až 53,8 mil. rokov.Raraka Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
Dejiny Najstaršie záznamy sa datujú až do roku 1831, keď britský kapitán „Ireland“ uviedol dátum 2. október ako deň objavu.Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
Prvým Európanom, ktorý na atol vystúpil, bol v roku 1838 francúzsky bádateľ a dôstojník Jules Dumont d’Urville.
Následne atol dvakrát navštívil Charles Wilkes pri jeho námornej objaviteľskej výprave Spojených štátov do Južného oceánu, a to 30. augusta 1839 a 18. decembra 1840.
Demografia V 19. storočí, keď sa Kauehi stal francúzskym územím, mal asi 100 obyvateľov.Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.637.
Rok 2002 2007 2012 Počet obyvateľov 67 72 110 Zdroj ISPF,ISPF, Sčítanie obyvateľstva Sčítanie obyvateľstva
Súčasnosť Väčšina populácie atolu žije v severnej oblasti atolu, hneď pri splavnom vstupe do lagúny Manureva, v osade Motupapu.
Obyvatelia sa živia rybolovom, produkciou kopry a perál.
Atol je súčasťou „biosférickej rezervácie“ podľa programu UNESCO MAB (Človek a biosféra). Znamená to, že pre dané územie platia zvláštne predpisy, ktorými sa riadi prístup na atol a využívanie jeho zdrojov.Unesco Mab Biosphere Reserve Information
Administratívne a geografické členenie Geograficky patrí atol Raraka k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Katiu, Aratika, Kauehi a Taiaro.
Administratívne je atol súčasťou komunity Fakarava, kde patria ešte atoly Aratika, Niau, Taiaro, Kauehi a Toau.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Raraka na tahitiheritage.pf
Zdroje Tahiti Heritage National Geospatial-Intelligence Agency, navigačná príručka „Pacific Islands“
Kategória:Atoly Tichého oceánu