Peter Beňuška (* 8. júl 1951, Bratislava) je slovenský architekt a urbanista.Beňuška, Peter, slowak. Architekt, *8.7.1951 Bratislava. In: V rokoch 1990 až 1994 pôsobil ako viceprimátor a hlavný architekt mesta Bratislavy a v roku 2002 kandidoval na primátora Bratislavy.

Navrhol a realizoval viaceré obytné zóny v Alžírsku. Založil Úrad životného prostredia Bratislavy, bol jeho prvým prednostom. Pôsobil ako viceprezident Spolku architektov Slovenska, člen redakčnej rady časopisu ASB, zakladateľ a predseda občianskeho združenia Dom Európy, člen Európskej akadémie v Paríži a expert programu EÚ URBACT. Od novembra 2008 viedol oddelenie projektov nehnuteľností Európskej komisie v Bruseli a od februára 2016 do januára 2020 pôsobil ako hlavný architekt Európskej komisie.

Štúdiá Peter Beňuška v roku 1975 absolvoval Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (STU), odbor architektúry. Po štúdiách bol dva roky blízkym spolupracovníkom profesora architekta Vladimíra Karfíka, tvorcu nových miest spoločnosti Baťa.

Vzdelanie si dopĺňal postgraduálne na Graduate School of Design Harvardovej univerzity v roku 1993 a na školení manažérov na Harvard Business School v roku 2012.

Kariéra

Práca do roku 1990 V rokoch 1975 – 1990 pôsobil ve Štátnom inštitútu urbanizmu a územného plánovania - URBION. Ako autor vyše tridsiatich územných plánov miest, zón a regiónov sa podieľal na tvorbe dokumentácie vyšších územných celkov na Slovensku aj v zahraničí. Pri spracovaní urbanistických projektov v Československu, Maďarsku a Rakúsku viedol medzinárodné a multikultúrne tímy s 10 až 50 odborníkmi.

Na základe bilaterálnej dohody medzi podnikmi Hydroconsult spoločne s ústavom URBION a alžírskou spoločnosťou C.A.D.A.T. pôsobil v rokoch 1977 – 1980 a 1983 – 1987 v Alžírsku. Počas tohto obdobia navrhol a realizoval urbanistické projekty zahŕňajúce viac ako 50 000 bytových jednotiek pre približne 200 000 obyvateľov v mestách ako Alžír a Constantine. Viedol tam početný tím európskych expertov, ktorí spracovali územný plán hlavného mesta Alžíra (PUD Alger) schválený alžírskou vládou. V meste El Harrouch navrhol mešitu Omara bin Abdulazíza.

Politická a nezisková činnosť po Nežnej revolúcii Po Nežnej revolúcii pôsobil ako nezávislý poslanec Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Bratislavy (1990 – 2008). Aktívne sa podieľal na tvorbe strategických rozvojových dokumentov mesta a na rozhodovacích procesoch súvisiacich s urbanistickým rozvojom a ochranou životného prostredia. Bol spoluorganizátorom niekoľkých občianskych kampaní, vrátane Referenda o vstupe do EÚ.

V rokoch 1990 – 1994 pôsobil ako viceprimátor a hlavný architekt mesta Bratislava. Pod jeho vedením vznikli nové Zásady územného rozvoja Bratislavy a Územný plán Bratislavy, ktoré vytvorili predpoklady pre rozvoj mesta, obnovu historického jadra a oživenie korza. Pôsobil v legislatívnej pracovnej skupine pripravujúcej návrh nového administratívneho členenia Slovenska. Ako expert Únie miest Slovenska inicioval vznik platformy Sieť stredoeurópskych hlavných miest, zameranej na výmenu odborných skúseností medzi odborníkmi z rôznych krajín.

V roku 1991 založil Úrad životného prostredia Bratislavy a stal sa jeho prvým predsedom.

Bol zakladateľom a v rokoch 1997 – 2004 predsedom občianskeho združenia Dom Európy Bratislava, zameraného na podporu európskych hodnôt a prípravu Slovenska na vstup do Európskej únie.

V roku 2000 inicioval projekt Zvony mieru pre Dóm sv. Martina v Bratislave — zabezpečil financovanie výroby piatich zvonov, ktoré darovali krajiny susediace so Slovenskom. Zvony symbolicky nahradili tie, ktoré boli z kostola odobraté na vojnové účely počas Prvej svetovej vojny.

Samostatná architektonická prax (1995 – 2008) V rokov 1995 – 2008 pôsobil ako autorizovaný architekt na voľnej nohe a medzinárodný expert pod názvom Peter Benuska International Consultations. Je spoluautorom urbanisticko-architektonickej štúdie Václavského námestia v Prahe, návrhu spracovaného participatívnym procesom plánovania.

V rokov 2000 – 2008 pôsobil ako podpredseda Slovenskej komory architektov, kde bol zodpovedný za rozvoj medzinárodných vzťahov komory a budovanie spolupráce s európskymi profesijnými organizáciami. Viedol rokovania o vstupe komory do Architektonickej rady Európy (ACE-CAE, Architects' Council of Europe) so sídlom v Bruseli a bol členom jej výkonného výboru.

Od roku 2001 do 2008 pôsobil ako spoluzakladateľ a čestný člen Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska pri Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky. Platforma združovala predstaviteľov štátnych inštitúcií, mimovládnych organizácií, akademickej obce a odborníkov zaoberajúcich sa európskou agendou.

Ateliér beňuška ▪ topinka architekti Od roku 2003 pôsobil v spoločnom ateliéri beňuška ▪ topinka architekti s Petrom Topinkom. Spomedzi realizácií ateliéru možno uviesť:

rekonštrukciu a dostavbu objektu na nároží Cintorínskej a Lazaretskej ulice v Bratislave; administratívnu budovu firmy Technoklíma v Lísčom údolí v Karlovej Vsi (2006 – 2009, spoluautori Topinka a Frohlichová) – Slovenská komora architektov ju vybrala ako najlepší slovenský príklad trvalo udržateľnej architektúry pre výstavu organizovanú ACE v priestoroch Európskeho parlamentu v roku 2010; obytný súbor Kondomínium Bojnice (2008 – 2010, spoluautori Topinka, Ziaťko, Bališ) – tri terasovité vily s 29 apartmánmi s výhľadom na Bojnický zámok; obytný súbor Senec Gardens (2009 – 2010, spoluautori Topinka, Kemeňová, Matušová).

Pôsobenie v Európskej komisii V roku 2008 bol vymenovaný za vedúceho oddelenia „Real Estate Projects" v rámci Úradu pre infraštruktúru a logistiku Európskej komisie (OIB) v Bruseli. Viedol tím odborníkov zodpovedných za prípravu, realizáciu a koordináciu stavebných projektov a rekonštrukcií budov využívaných Európskou komisiou v Bruseli a v členských štátoch.

Pod jeho vedením bolo postavených alebo zásadne zrekonštruovaných viac ako 20 % administratívnych plôch Európskej komisie, čím vzniklo nové pracovné prostredie pre približne 5 000 zamestnancov. Medzi realizované projekty patrí budova Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS) na Námestí Roberta Schumanna, budova ORBAN a Medziinštitucionálne európske centrum (CIE) v Overijse.

Hlavný architekt Európskej komisie V roku 2016 sa stal historicky prvým hlavným architektom Európskej komisie. V tejto funkcii presadil medzinárodnú architektonickú súťaž Loi 130 (2018 – 2019), ktorú pripravil v spolupráci s Medzinárodnou úniou architektov (UIA). Súťaže sa zúčastnilo 71 tímov, do užšieho výberu postúpilo 28 medzinárodných konzorcií. Cieľom súťaže bol výber projektov pre novú zástavbu na bruselskej ulici Loi v Európskej štvrti. Medzinárodná porota pod vedením Monicy von Schmalensee vybrala ako víťazný tím španielske konzorcium Rafael de la Hoz Arquitectos.

Činnosť po odchode do dôchodku V rokoch 2020 – 2024 bol náhradným členom Regionálnej rozvojovej komisie (Commission Régionale de Développement), odborného poradného orgánu bruselskej regionálnej vlády pre otázky územného rozvoja.

V rokoch 2020 – 2023 pôsobil ako poradca občianskeho združenia pre Národné kultúrne a kongresové centrum (NKKC) v Bratislave, ktorého štúdiu zadala slovenská vláda.

Od roku 2020 je ambasádorom iniciatívy Nový európsky Bauhaus (NEB) na Slovensku a v Česku, ktorú zastrešuje Európska komisia a ktorej cieľom je prepájať udržateľnosť, estetiku a sociálnu inkluzívnosť v tvorbe životného prostredia. Je tiež čestným členom platformy Manifest 2020, ktorá sa stala prvým slovenským partnerom tejto iniciatívy.

V roku 2021 sa podieľal na inštalácii Havlovej lavičky v Bruseli.

Je členom odbornej rady projektu Plán pre Košice. Nový územný plán Košíc, spracovaný podľa zákona č. 200/2022, bol schválený mestským zastupiteľstvom v júni 2025.

Referencie

Externé odkazy Zoznam diel Petra Beňušku v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice Peter Beňuška: Slovák formuje architektúru Bruselu – rozhovor v časopise ASB (2017)

Kategória:Osobnosti z Bratislavy Kategória:Slovenskí architekti Kategória:Absolventi Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave