Ladislav Treskoň (* 10. máj 1900, Petrovice† 13. október 1923, Praha) bol významný grafik a maliar, jeden z priekopníkov povojnového sociálneho umenia. Od roku 1919 študoval na pražskej Akadémii výtvarných umení. Najvýznamnejšie diela boli jeho sociálne zamerané grafické listy a kresby a psychologické portréty.
Život Mladosť Ladislav Treskoň sa narodil v Petroviciach, v rázovitej dedinke pod Javorníkmi, bol najstarším synom notára. Jeho súrodencami boli sestry Vilma, Elena a Janka. S rodinou sa potom presťahovali do Štiavnika, kde na mladíka pôsobilo dedinské prostredie a bezprostrednosť malebnej prírody. Malomeštiacke pomery vnímal z neďalekého mesta Bytča, kde navštevoval Obecnú školu.
Osem rokov študoval na gymnáziu v Trenčíne, rozvíjal svoje kresliarske nadanie, pod vplyvom profesora kreslenia, Antona Muszkalaya, sa umelecká záľuba Treskoňa stala jeho cieľom a rozhodla o životnom povolaní. Svojimi kresbami bol populárny už ako stredoškolák. Štúdium ukončil s vyznamenaním a bol navrhnutý na cenu Zlatý kráľovský prsteň. Treskoňovo výtvarné umenie sa prejavovalo v kresbách, dekoráciách divadelnej scenérie, portrétoch spolužiakov, reprodukciách podľa fotografií diel starších majstrov – plánoval študovať výtvarné umenie u Júliusa Bencúra v Budapešti. Zámer skazila Svetová vojna.
Osemnásťročný Ladislav Treskoň, abiturient gymnázia, nastúpil na výcvik do rakúsko-uhorskej armády a dôstojnícku školu vo Vesperíne. Ocitol sa na talianskom fronte v Premaracce a Gagliane, od polovice októbra 1918 v Štýrskom Hradci, kde ho aj zastihol koniec Svetovej vojny. Údajne v období myšlienkového prerodu z dovtedajšej silnej maďarizácie, zažíval pocit slobody, ktorý ho viedol k sústavnému kresleniu a maľovaniu.
Akadémia výtvarných umení Po tom ako sa v roku 1919 Treskoň aj s ďalšími bytčianskými mládencami dobrovoľne prihlásili do armády, bol z Trenčína odvelený do Karlových Varov, následne do Kroměříža, Kardašovej Řečici. Využíval každú príležitosť maľovať a kresliť, čo si všimol aj jeho vtedajší plukovník. Napísal rektorovi Maxovi Švabinskému odporúčajúci dopis na Akadémiu výtvarných umení v Prahe, niesol slová o maliarovi zo Slovenska.... Treskoň očakával demobilizáciu, koncom októbra 1919 sa vracia cez Prahu do Trenčína a už ako civil k rodičom v Bytči.
Úspešným zložením prijímačok sa v novembri 1919 stáva poslucháčom Akademie výtvarných umění v Prahe. Zároveň študuje Filozofickú fakultu Karlovej univerzity, aby získal vedomosti pre povolanie stredoškolského profesora kreslenia a deskriptívy na Českom vysokom učení technickom.
Smrť Umelec tvoril behom početný tvorivých ciest po slovenských lokalitách, z rodného kraja Bytčianska, Očovej, Zvolena, Detvy, Dobrotivej, Sliaču, Lučenca, Banskej Bystrice a ďalších. Dielo vykazuje vrcholovú métu.
Ladislava Treskoňa začali prenasledovať zdravotné problémy, snažil sa ich prekonať vedľa dokončenia posledného ročníku pražskej akadémie. Koncom septembra 1923 sa nakrátko z Detvy zastavuje v Bytči u rodičov a nedočkavo smeruje do Prahy. Jeho zdravotný stav sa zhoršoval, viedol k prijatiu na infekčnom oddelení nemocnice. Zomiera na bacilovú červienku dňa 13. októbra 1923 v Prahe.
Pamätihodnosti Ladislav Treskoň sa do Bytče a jej okolia neustále vracal, či už to bolo z rodinných dôvodov alebo aby čerpal inšpiráciu pre svoju tvorbu, preto je tu po ňom pomenovaná Treskoňova ulica.
V Bratislave je druhá Treskoňova ulica.
V roku 2001 sa konala spomienková slávnosť v obci Petrovice s odhalením pamätnej tabule na jeho rodnom dome a s výstavou reprodukcií jeho diel.
Referencie Treskoň, Ladislav. In: Encyklopédia Slovenska.
Iné projekty
Externé odkazy Obrazy od Ladislava Treskoňa Podrobný umelecký životopis vo Vlastivednom sprievodcovi
Kategória:Slovenskí grafici Kategória:Slovenskí maliari Kategória:Osobnosti z Petrovíc