Rímsko-nemecká ríša (nesprávne Rímskonemecká ríša; v nemeckej odbornej literatúre aj Stará ríša; hovorovo Nemecká ríša; alebo zriedkavo deutsch-römisches Reich) je moderný, umelýMarie Bláhová: Staročeská kronika tak řečeného Dalimila 3. Academia, Praha 1995, p. 28. názov pre zaniknutý nadštátny celok v stredozápadnej Európe prevažne zhruba na území dnešného Nemecka, Česka, Rakúska, Slovinska, častiach Poľska a Francúzska a v istom období aj Švajčiarska, Holandska a severného Talianska. Išlo o vedomé symbolické nadviazanie na Rímsku ríšu ako aj ríšu Karola Veľkého.
Jeho skutočný názov znel: Rímska ríša (962 – cca 1250) – tento názov je spočiatku doložený len v tituloch niektorých cisárov (napríklad Romanorum Imperator Augustus u Otta II.), od 11. storočia je doložené používanie aj celého názvu; od roku 1157 je doložené aj označenie svätá ríša () Svätá rímska ríša (cca 1250 – 15. stor./1512/1519) – Svätá rímska ríša nemeckého národa (15.stor./1512/1519 – 1806) – ; ; tento názov však – na rozdiel od „Svätá rímska ríša“ – takmer nikdy nezahŕňal Talianske kráľovstvo (ktoré aj tak v roku 1648 ríša stratila) ani Burgundsko.
Vládcovia mali titul kráľ alebo cisár (Rímskej ríše/Svätej rímskej ríše a pod.). Kráľov vyberali samotní ríšski vazali nazývaní kurfirsti.
Hoci sa pojem Romanum imperium (Rímska ríša) používal už vo Franskej ríši v titule Karola Veľkého (od roku 800), ktorý formálne (ale len prechodne) „obnovil“ Rímsku ríšu, Rímsko-nemecká ríša fakticky vznikla až roku 962 korunováciou Otta I. za cisára. Aj tu si treba uvedomiť, že sám Otto nemal v pláne zakladať nejakú „ríšu“ a bol iba kráľom Nemeckého kráľovstva (resp. Východofranskej ríše), ktorý bol pápežom „povýšený“ na cisára. Súdobé vedomé a systematické chápanie Rímsko-nemeckej ríše ako zvláštneho politického celku sa objavuje vlastne až od 11. storočia.
Ríša pozostávala pôvodne územne z Nemeckého kráľovstva (Nemeckej ríše) (vrátane Čiech a Moravy, Rakúska a pod.) + Talianskeho kráľovstva + od roku 1032 Burgundska. Nemecké kráľovstvo, a o to viac Rímsko-nemecká ríša, boli až do konca svojej existencie vlastne len voľným zväzkom štátov (ktorých najmä v Nemecku bolo neúrekom) a moc vládcov bola slabá a stále klesala. Za cisára Fridricha I. Barbarossu (doložené 1157) bol doplnený prívlastok „svätá“ v názve („svätá ríša“), od roku 1254 je doložený tvar „Svätá rímska ríša“ a okolo roku 1450 (doložené 1474) sa prvýkrát vyskytuje dodatok „nemeckého národa“, ktorý sa oficiálne používal zhruba od roku 1512/1519. V roku 1648 Rímsko-nemecká ríša stratila Švajčiarsko, Nizozemsko, Alsasko a väčšinu Talianska, a stala sa už len formálnou konfederáciou vtedy asi 300 samostatných štátov. Ríša zanikla v roku 1806 počas napoleonských vojen po vzniku rýnskeho spolku.
Galéria
Referencie
Pozri aj Dejiny Nemecka Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov
Iné projekty
Kategória:Zaniknuté štáty Európy Kategória:Zaniknuté monarchie Kategória:Dejiny Nemecka Kategória:Dejiny Rakúska Kategória:Dejiny Česka Kategória:Zaniknuté štáty