Jamb je dvojslabičná vzostupná stopa, skladajúca sa z prvej ľahkej (krátka alebo neprízvučná slabika) a druhej ťažkej (dlhá alebo prízvučná slabika) doby (zápis: ∪ —).
Jamb je prirodzený pre gréčtinu, predovšetkým pre iónčinu. Pre slovenčinu a češtinu prirodzený nie je, keďže protirečí bežnému umiestneniu prízvuku na prvých slabikách slov v týchto jazykoch. V slovenčine ho možno dosiahnuť umiestnením jednoslabičného neprízvučného slova (tzv. predrážka) na začiatok verša a prízvučného slova na konci verša. Čistý jamb je však v slovenčine raritný, na začiatok verša sa často kladú trojslabičné slová a koniec verša býva zostupný (v básni je teda možné badať iba jambickú tendenciu – t.j. ťažká doba vo väčšine prípadov pripadá na párne slabiky).
Jambický verš je použitý napríklad v Máchovom Máji: Byl pozdní večer – první máj –večerní máj – byl lásky čas.Hrdliččin zval ku lásce hlas,kde borový zaváněl háj.O lásce šeptal tichý mech;květoucí strom lhal lásky žel,svou lásku slavík růži pěl,růžinu jevil vonný vzdech.
Slovo iambos po prvýkrát použil Archilochos pre svoje satirické básne v 7. storočí pred Kr. Rytmus jambu bol zrejme najbližší bežnej reči a tieto básne mali často satirický, hanlivý, politický či morálny tón. Odriekavali sa alebo prednášali, ale nespievali sa pri hudbe. V starovekom Grécku sa jamb stal štandardným metrom pre hovorené dialógy tragédií a komédií.
Referencie
Kategória:Fonológia Kategória:Stopy