Elektrický rušeň 180 (predtým E 669.0, továrenské označenie Škoda 23E) je rušeň určený pre nákladnú dopravu na jednosmernej napájaciej sústave 3 kV. Boli vyrobené dva prototypové kusy, firmou Škoda Plzeň, vtedy nazývané Závody V. I. Lenina, v rokoch 1958 a 1959.
Vývoj Potom čo sa ukázalo, že pôvodná téza univerzálneho rušňa pre osobnú aj nákladnú dopravu u rady 140 zlyhala kvôli nedostatočnej ťažnej sile a výkonu, objednali si ČSD nový typ rušňa s vyšším výkonom a šiestimi nápravami, ktoré by lepšie vyhovovali náročným podmienkam na trati Praha - Košice. Pôvodné prevedenie rušňov bolo so šiestimi elektromotormi s výkonom 508 kW a prevodovým pomerom pre rýchlosť 120 km/h. Ukázalo sa však, že ich výkon a ťažná sila spôsobuje veľa problémov s roztrhaním skrutkovky (súčasť spriahadla medzi vagónmi). Preto boli u jedného rušňa dosadené nové motory s nižším výkonom 435 kW, ktoré boli neskôr dosadené na rušne radu 181 a boli teda na tomto stroji vyskúšané (celkový výkon rušňa poklesol na 2 610 kW). Druhému rušňu bol rovno dosadený nový typ podvozku a výkon zostal na 3 048 kW.
Okrem dvoch prototypových strojov pre ČSD boli vyrobené dva ďalšie takmer zhodné pre Sovietsky zväz (Škoda 25E).
Konštrukcia Rušeň je skriňového typu, s dvoma koncovými stanovišťami rušňovodiča, medzi nimi sa nachádza strojovňa. Čelné okna na stanovišti, sú štvordielne. Skriňa má jednej strane žalúzie kvôli nasávaniu chladiaceho vzduchu (prvé použitie tohto systému u nás). Má dva trojnápravové podvozky, so šiestimi elektromotormi.
Prevádzka Rušne boli od výrobcu odovzdané do depa Praha hlavní nádraží, odkiaľ potom putovali do Českej Třebovej, kde sú deponované dodnes. V roku 1995 boli oba stroje opravené a opatrené pôvodným náterom. Kým jeden stroj je prevádzkový a je vedený ako múzejný, druhý je zatiaľ odstavený a čaká na opätovné oživenie, o ktorom sa uvažuje.
Iný projekt
Externé odkazy Rušeň radu 180 na stránkach zameraných na prototypové a unikátne stroje, podrobnejší popis a fotogaléria Rušeň radu 180 v atlase lokomotív
Zdroj
180 180