Břetislav I., zv. český Achilles, (* medzi 1002 až 1005, † 10. január 1055, Chrudim) bol české knieža z dynastie Přemyslovcov, ktorý vládol v rokoch 1034 až 1055.
Mladosť Břetislav bol nemanželský syn kniežaťa Oldřicha a jeho družky (a neskôr manželky) Boženy. Jeho otec ho niekedy v roku 1019 určil za správcu Moravy, čerstvo pripojenej k Čechám. Oženiť ho však bolo trochu zložitejšie, nelegitímny potomok nebol príliš atraktívnym ženíchom, nakoniec to však celé vyriešil Břetislav osobne, keď v roku 1021 uniesol z kláštora vo Schweinfurte dcéru bavorského vojvodu Henricha, Juditu zo Schweinfurtu (tiež Gutu), s ktorou sa roku 1029 oženil.
Po smrti svojho otca, kniežaťa Oldřicha, bol okrem svojho strýka Jaromíra jediným žijúcim Přemyslovcom. Na kniežací stolec usadol Jaromír, ale vzápätí nato sa ho v Břetislavov prospech vzdal.
Knieža Břetislav sa čoskoro ukázal ako veľmi silný a sebavedomý panovník a potom, čo si upevnil a poistil svoju domácu pozíciu a získal prvého následníka, začal rozširovanie svojej moci smerom na poľské územie. V rokoch 10381039 obsadil Krakov a Hnezdno, nad ostatkami sv. Vojtecha, uloženými v tunajšej bazilike Panny Márie, vyhlásil vydanie prvého známeho českého zákonníka (tzv. Břetislavova dekreta).
Obsahom týchto nariadení bola snaha o povznesenie kresťanských mravov. Prvé tri články sa týkali manželských vzťahov, smerovali proti mnohoženstvu a k nerozlučiteľnosti manželstva. Ďalšie články boli napr. namierené proti rozširovaniu počtu krčiem, týkali sa zákazu všetkej práce v nedeľu a vo sviatok a príkazu pochovávať mŕtvych výlučne na cintorínoch.
Vojtechove pozostatky dal knieža previezť do Prahy.
Jeho protipoľská výprava však vzbudila pozornosť rímskeho kráľa Henricha III., ktorý v roku 1040 vpadol do Čiech, aby českému kniežaťu pripomenul jeho vazalské postavenie. Prvý Henrichov pokus bol neúspešný (v bitke pri Brůdku na Šumave bol na hlavu porazený), ale o rok neskôr už bola jeho výprava úspešnejšia. Nakoniec Břetislavovi, obkľúčenému v Prahe, zostalo len uznať a obnoviť vazalskú prísahu. V nasledujúcich rokoch sa stal pevným a oddaným Henrichovým spojencom, ktorého podporoval najmä pri výprave do Uhorska. V roku 1042 po dobytí Hainburgu a Bratislavy prenikli na juhozápadné Slovensko až po rieku Hron, kde porazili uhorské vojsko. Nitrianske kniežatstvo sa podrobilo kráľovi.
V roku 1054 vyriešil komplikovanú otázku nástupníctva na kniežací stolec presadením seniorátu (starešinského poriadku) – ustanovením podľa ktorého zdedil stolec najstarší mužský člen přemyslovskej dynastie (vzhľadom na to, že mal päť synov, išlo o celkom dôležité rozhodnutie). Ďalším členom dynastie potom mali patriť menšie údely na Morave. Krátko potom Břetislav zomrel na hrade Chrudim počas príprav na vojenské ťaženie do Uhorska.
Bol pochovaný v kostole sv. Víta na Pražskom hrade. V roku 1373 boli jeho telesné ostatky uložené do nového svätovítskeho chrámu.
Rodinné pomery V manželstve s Juditou sa im narodilo päť synov: Spytihněv (* 1031 – † 28. január 1061), neskoršie knieža Spytihněv II. Vratislav (*? – † 14. január 1092), neskoršie knieža a prvý český kráľ Vratislav II. Konrád (* okolo 1035 – † 6. september 1092), neskoršie knieža Konrád I. Brniansky Jaromír (* po 1035 – † 26. jún 1090), olomoucký biskup Oto (*? – † 9. júl 1087), olomoucké údelné knieža
Genealógia Boleslav II.* asi 932† 7. február 999 Emma* pred 950† 1005/1006 ? ? Oldřich† 9. november 1034 Božena?† po 1052 Judita zo Schweinfurtu* pred 1003† 2. august 1058OO asi 1021 Břetislav I. * 1002/1005† 10. január 1055 Spytihněv II. * 1031 † 28. január 1061 Vratislav II.* 14. január 1092 Konrád I. Brniansky * asi 1035 † 6. september 1092 Jaromír nar. okolo 1040 † 26. jún 1090 Oto I. Olomoucký † 1086
Referencie
Iné projekty
Kategória:Narodenia v 11. storočí Kategória:Úmrtia v 1055 Kategória:Přemyslovci Kategória:Vládcovia Česka Kategória:Zakladatelia kláštorov Kategória:Pochovaní v katedrále svätého Víta v Prahe