Živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, dôsledkom čoho je ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie. Živelná pohroma teda nie je spôsobená ľudským zásahom. K živelným pohromám patrí zemetrasenie, cunami, povodeň, tropická cyklóna, snehová kalamita, lavína, veľký zosuv pôdy, extrémne teplo/chlad a pod. – avšak samotné prírodné nebezpečenstvo sa nepovažuje za živelnú pohromu, pokiaľ nevplýva na ľudskú spoločnosť.
Definície Oficiálne (legislatívne) definície v rámci vybraných krajín: Slovensko: § 3 ods. 2 písm a) zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva: „živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok.“§ 3 ods. 2 písm a) zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona č. 345/2012 Z. z.Pozri aj: Spojené štáty: Joint Publication 3-29: „natural disaster. An emergency situation posing significant danger to life and property that results from a natural cause.“U.S. Joint Chiefs of Staff. Foreign Humanitarian Assistance. Joint Publication 3-29. Washington, DC: U.S. Joint Chiefs of Staff, January 03, 2014. Part II–Terms and Definitions, p. .
Príčiny živelných pohrôm Živelná pohroma je charakterizovaná tým, že nie je spôsobená ľudským zásahom,. „Any destructive activity not caused by human forces or interventions, including hurricanes, tornadoes, flooding, and volcanic eruptions, to name a few.“ avšak niektoré zdanlivo živelné pohromy môžu byť zapríčinené alebo zintenzívnené práve pre ľudskú činnosť, napr. dezertifikácia v dôsledku nadmernej poľnohospodárskej činnosti a odlesňovania.
Následky živelných pohrôm náhľad|Záchranár FEMA pátra po ľuďoch v núdzi v uliciach New Orleans po hurikáne Katrina Následky živelných pohrôm možno rozdeliť do troch hlavných kategórií: ľudské: straty na ľudských životoch, spôsobené zranenia alebo ochorenia, posttraumatická stresová porucha ekonomické: priame: fyzické škody na infraštruktúre, stavbách a ostatnom majetku; spôsobené samotnou živelnou pohromou alebo priamo nasledujúcou udalosťou (napr. požiar vypuknutý následkom zemetrasenia) nepriame: dôsledky priamych ekonomických škôd (prerušenie ekonomickej aktivity, straty na tržbách a pod.) makroekonomické (sekundárne): makroekonomické škody (najmä pokles HDP, pokles kúpnej sily, nárast inflácie) spôsobené následkom živelnej pohromy alebo následkom alokácie prostriedkov vládou na odstraňovanie škôd a rekonštrukciu poškodeného územia ekologické: straty na životnom prostredí (napr. zníženie množstva poľnohospodárskej pôdy, lesov, poškodenie ekosystému)
Literatúra BUCHANAN, Mark. Všeobecný princip: věda o historii: proč je svět jednodušší, než si myslíme. Praha : Baronet, 2004. ISBN 80-7214-644-0 CÍLEK, Václav. Tsunami je stále s námi: eseje o klimatu, společnosti a katastrofách. Praha : Alfa Publishing, 2006. ISBN 80-86851-22-2 JAKEŠ, Petr. Vlny hrůzy: zemětřesení, sopky a tsunami. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2005. ISBN 80-7106-772-5 KOVÁŘ, Ladislav. Hrozí lidstvu katastrofy? Olomouc : Nakladatelství Rubico, 2003. ISBN 80-85839-92-X KUKAL, Zdeněk. Přírodní katastrofy. Praha : Horizont, 1982. SMIL, Václav. Globální katastrofy a trendy. Praha : Kniha Zlin, 2017. ISBN 978-80-7473-528-8 TALEB, Nassim Nicholas: Černá labuť: následky vysoce nepravděpodobných událostí. Praha ; Litomyšl : Paseka, 2011. ISBN 978-80-7432-128-3,
Referencie
Iné projekty
Kategória:Civilná ochrana Kategória:Požiarna ochrana