thumb|350 px|Poloha Česka v Európe Tento článok popisuje geografické pomery v Česku.
Poloha thumb|350 px|Mapa Česka Česko je vnútrozemský štát, nachádzajúci sa v strednej Európe na severnej a východnej pologuli. Uhlovú vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom 6° 46' 07" urazí Slnko pri svojej zdanlivej púti okolo Zeme za 27 minút.
Krajné body Najsevernejší bod: 51° 03' 20,53724" severnej šírky (Lobendava) Najjužnejší bod: 48° 33' 06,50807" severnej šírky (Vyšší Brod) Najzápadnejší bod: 12° 05' 26,92179" východnej dĺžky (Krásna) Najvýchodnejší bod: 18° 51' 33,31399" východnej dĺžky (Bukovec) Geografický stred: 49° 44' 37,5" severnej šírky a 15° 20' 19,1" východnej dĺžky (Číhošť)
Vzdialenosť najsevernejšieho a najjužnejšieho miesta: 278 km Vzdialenosť najzápadnejšieho a najvýchodnejšieho miesta: 493 km
Najkratšia vzdialenosť od mora: 326 km (Šluknov - Štetínsky záliv Baltského mora)
Výbežky Ašsko, Šluknovský (tiež Rumburský), Frýdlantský, Broumovský, Javornický (tiež Vidnavský popr. Jesenícky), Osoblažsko a Břeclavský (tiež Dyjský trojuholník alebo Lanžhotský výbežok).
Rozloha Rozloha Česka predstavuje 78 866 km2. Veľkosťou sa územie Česka radí na 21. miesto v Európe a 113. miesto vo svete.
Štátne hranice Česko má spoločné hranice so 4 štátmi: Nemecko (810,3 km), Poľsko (761,8 km), Rakúsko (466,3 km) a Slovensko (251,8 km). Celková dĺžka hranice je 2290,2 km.
Povrch thumb|Satelitná snímka Česka thumb|Topografia Česka thumb|Sněžka, najvyšší vrch Česka Povrch Česka má prevažujúci ráz pahorkatín a vrchovín. 67% územia leží v nadmorskej výške do 500 m, 32% v rozmedzí 500-1000 m a asi 1% nad . Najvyššie položené miesto: Sněžka (; Krkonoše, na štátnej hranici s Poľskom); najvyššie položený pevný bod je na vrchole vysielača na Praděde (; Jeseníky). Najnižšie položené miesto: Hřensko (; hladina Labe na štátnej hranici s Nemeckom). Stredná nadmorská výška:
Výšková členitosť Roviny (výšková členitosť 0-30 m) sa nachádzajú prevažne v najnižších oblastiach pozdĺž veľkých riek (Labe, Morava). Spolu s panvami, kotlinami a brázdami tvoria asi 20% územia. Najväčšia rovina: Polabí (pozdĺž stredného toku Labe a jej prítokov; nie je samostatnou geomorfologickou jednotkou).
Zníženiny (prevažne ploché oblasti, položené nižšie oproti svojmu okoliu - panvy, kotliny, brázdy, brány) vznikli v miestach tektonických poklesov alebo odnosom menej odolných vrstiev hornín. Najrozsiahlejšia panva: Třeboňská panva (1360 km2).
Pahorkatiny (výšková členitosť 30-150 m) tvoria najväčšiu časť územia Česka (asi 2/5 územia, 39%). Nachádzajú sa prevažne v nadmorských výškach 300-600 m, miestami dosahujú až Najrozsiahlejšia pahorkatina: Středočeská pahorkatina (6328 km2; najvyšší bod: Drkolná ).
Vrchoviny (výšková členitosť 150-300 m) tvoria asi 1/3 územia (30%) a rozprestierajú sa väčšinou v nadmorských výškach 600-900 m, najčastejšie v oblastiach tektonických zdvihov. Najrozsiahlejšia vrchovina: Českomoravská vrchovina (11 742 km2; najvyšší bod: Javořice ).
Hornatiny (výšková členitosť 300-600 m) tvoria najvyššie oblasti Česka, spravidla nad , 11% územia. Jedná sa predovšetkým o okrajové pohoria Českého masívu a pás Západných Karpát pri hraniciach so Slovenskom. Ráz hornatiny majú aj vnútorné sopečné pohoria České stredohorie a Doupovské hory. Najrozsiahlejšia hornatina: Šumavská hornatina (4959 km2; najvyšší bod v českej časti: Plechý ). Najvyššia hornatina: Krkonoše (rozloha v Česku: 454 km2; najvyšší bod: Sněžka ).
Geomorfologické členenie thumb|Základné geomorfologické členenie Česka
Územie Česka patrí k dvom geomorfologickým systémom. Prevažnú časť územia tvorí Česká vysočina patriaca k Hercynskému systému. Vonkajšie Západné Karpaty a Čelná karpatská priehlbina na východe územia patria k Alpsko-himalajskému systému.
thumb|left|Pravčická brána, najväčší pieskovcový most v Európe
Zvláštne typy reliéfu Špecifické horninové zloženie často podmieňuje vznik určitých tvarov zemského povrchu. V pieskovcoch napr. eróziou vznikajú bizarné skalné útvary, ktoré často vytvárajú tzv. skalné mestá, ktorá nájdeme predovšetkým v oblasti severných a severovýchodných Čiech. Vo vápencoch sa vplyvom oxidu uhličitého rozpusteného vo vode vytvárajú krasové javy (jaskyne, priepasti a pod.). Okrem krasových jaskýň existujú aj jaskyne nekrasové a ľadové. Najväčšie skalné mesto: Adršpašsko-teplické skály (17,72 km2). Najväčší skalný most: Pravčická brána (dĺžka oblúka pri dne 26,5 m, výška 16 m, šírka 7-8 m, minimálna hrúbka 3 m; Labské pieskovce) - najväčší pieskovcový most v Európe. Najhlbšia priepasť: Hranická priepasť (442,5 m - najväčšia zatiaľ potvrdená hĺbka vrátane zaplavenej časti; 69,5 m - hĺbka k hladine jazierka); Macocha (138,5 m - hĺbka nepokrytej časti, najväčšia v Česku; 187,6 m - celková známa hĺbka vrátane zaplavenej časti). Najdlhší jaskynný systém: Amatérská jeskyně (34,9 km; Moravský kras). Najväčší podzemný dóm: Obří dóm (pôdorys 70 x 30 m, výška 60 m; Moravský kras). Najdlhší podzemný vodný tok: Punkva (viac ako 10 km; Moravský kras). Najväčšie krasové územie: Moravský kras (89 km2).
Geologická stavba Prevažná časť územia patrí ku geologicky stabilnému Českému masívu, vyzdvihnutému hercynským vrásnením v období devónu a karbónu (v prvohorách). Oblasť Západných Karpát na východe územia je mladšia a bola vyzdvihnutá alpínskym vrásnením v období treťohôr.
Pohraničnej pohoria sú väčšinou kerného pôvodu, vznikli v období treťohôr vyzdvihnutím krýh zemskej kôry pozdĺž tektonických zlomov. Sopečný pôvod majú České středohoří a Doupovské hory, ďalej potom jednotlivé kopy v Českom masíve (napr. Říp, Trosky, Kunětická hora).
Horninové zloženie Z hornín v Česku prevládajú nasledujúce: Vyvreté: žula, čadič, znelec; Usadené: pieskovec, vápenec, bridlice; Premenené: rula, svor, fylit.
Žuly sú prevládajúce hlbinné vyvreliny, ktoré tvoria základ Českého masívu (Českomoravská vrchovina, Šumava, Český les, Smrčiny, Krušné hory, Krkonoše, Železné hory). Čadič ako výlevná vyvrelina je základom sopečných pohorí (České středohoří, Doupovské hory) a jednotlivých kôp (Trosky). Ďalšou výlevnou vyvrelinou je znelec, ktorý tvoria niektoré vrchy, napr. Malý Bezděz, Jedlová, Kunětická hora a Milešovka.
Pieskovec je spevnená usadenina, ktorá sa vyskytuje predovšetkým na severe a severovýchode Čiech. Tvorí početné skalné mestá. Vápence sú usadeniny, ktoré tvoria krasové oblasti (Český kras, Moravský kras), kde nájdeme najviac jaskýň, priepastí a podzemných jazier. Bridlica je spevnená usadenina, rozšírená najmä v západných a juhozápadných Čechách.
Rula je premenená hornina, ktorá tvorí rozsiahle telesá predovšetkým v oblasti Českomoravskej vrchoviny, Šumavy a Orlických hôr. Svor nájdeme predovšetkým na Šumave, v Krkonošiach a v Hrubom Jeseníku. Fylit je rozšírený hlavne v západných Čechách, v okolí Železného Brodu a na severnej Morave.
Vodstvo thumb|Mapka hlavných európskych povodí
Územie Česka leží na hlavnom európskom rozvodí, čo znamená, že väčšina riek tu má svoje pramene a odvádza vodu do zahraničia, zatiaľ čo z okolitých krajín priteká len malé množstvo. Celoštátny dlhodobý ročný priemer zrážok, ktoré sú hlavným zdrojom vody, je 693 mm, pričom riekami odteká asi 1/3 z tohto množstva. Územie je odvodňované do 3 okrajových morí Atlantického oceánu: Labe odvodňuje 63,3% územia do Severného mora. K povodiu Labe patrí väčšina územia Čiech a hlavným prítokom Labe je Vltava. 27,3% územia je odvodňovaná Dunajom (nepreteká územím Česka) do Čierneho mora. Rieka Morava (s hlavným prítokom Dyje) odvádza vodu do Dunaja z väčšiny územia Moravy. K povodiu Dunaja tiež patria prihraničné oblasti v Šumavskej hornatine na juhozápade Čiech. K povodiu Odry, ktorá odteká do Baltského mora, náleží 9,3% územia, a to najmä vo Sliezsku a na severnej Morave, ale aj menšie územia na severe a severovýchode Čiech (Liberecko, Broumovsko).
Vodné toky České rieky sú napájané predovšetkým dažďovými zrážkami a na jar topením snehu. Najvyšší prietok je dosahovaný predovšetkým v jarných mesiacoch (marec, apríl), najnižší od augusta do zimných mesiacov. Vysoké vodné stavy môžu nastať aj počas prudkých a dlhotrvajúcich dažďov v lete, a tak k záplavám často dochádza počas jarného topenia a v lete (napr. Júl 1997, august 2002). Najdlhšia rieka: Vltava (433 km); najdlhší riečny úsek na území Česka je Vltava-Labe (541 km). Najväčší priemerný prietok: Labe (312,5 m3/s, Hřensko). Najväčší celkový spád: Malé Labe-Labe (1317 m). Najväčšia plocha povodia: 49 933 km2 (Labe; na území Česka).
Vodopády Najvyššie vodopády sa nachádzajú v Krkonošiach na hrane hlbokých ľadovcových údolí. Na ostatnom území sa nachádzajú nižšie vodopády v miestach, kde odolnejšie vrstvy hornín vytvárajú hranu. Najvyšší vodopád: Pančavský vodopád (148 m; Krkonoše)
Vodné plochy thumb|right|Štěchovická priehrada na Vltave Prirodzených vodných plôch je v Česku relatívne málo. Väčšinu vodných plôch tvorí umelé vodné nádrže, vytvorené človekom.
Údolné nádrže boli budované hlavne v priebehu 20. storočia. Prehradením vodných tokov vznikli v zaplavených údoliach veľké umelé jazerá, ktoré sa využívajú pre vodohospodárske účely (ochrana pred povodňami, úprava prietoku v riekach a pod.), zásobovanie obyvateľstva, priemyslu a poľnohospodárstvo vodou, výrobu elektrickej energie alebo rekreačné účely. Najviac vodných nádrží sa nachádza na Vltave (tzv. Vltavská kaskáda). Najväčšia vodná plocha: Lipno I (4870 ha; Vltava). Najväčší objem zadržiavanej vody: Orlík (716 mil. m³; Vltava). Najdlhšie vzdutie: Orlík (68 km; Vltava). Najhlbšia vodná nádrž: Dalešice (84 m; Jihlava). Najvyššia hrádza: Dalešice (100 m; Jihlava). Najdlhšia hrádza: Nechranice (3280 m; Ohře). Najväčšia vodárenská nádrž: Švihov (1670 ha; Želivka)
Rybníky boli budované od 12. storočia najmä za účelom chovu rýb, neskôr aj ako zdroj vody pre pohon mlynov a hámrov. Najväčšia sústava rybníkov sa nachádza v Třeboňskej panve a je napájaná riekou Lužnice a jej prítokmi. Rybník s najväčšou plochou: Rožmberk (489 ha). Rybník s najväčším objemom: Staňkovský rybník (6,6 mil. m³).
thumb|Najvyššie položené jazero Laka Prirodzených jazier je v Česku málo a majú pomerne malú rozlohu. Najčastejšie sú ľadovcové, riečne, krasové a rašelinové. Výnimočne môže jazero vzniknúť v dôsledku zosuvu pôdy po veľkých dažďoch, ale aj poklesom terénu v poddolovaných oblastiach. Najväčšie jazero: Černé jezero (18,4 ha; Šumava). Najhlbšie jazero: jazierko v Hranickej priepasti (220 m je zatiaľ najväčšia zmeraná hĺbka, maximálna hĺbka doteraz nie je známa). Najvyššie položené jazero: Laka (; Šumava).
Podzemné vody Prevažná časť podzemných vôd má zrážkový pôvod a len veľmi malé množstvo má pôvod v hlbinách zemského vnútra (juvenilná voda). Z tohto dôvodu je podzemná voda silne ohrozená znečistením životného prostredia na povrchu, pričom následky znečistenia sa môžu vzhľadom k pomalému kolobehu podzemnej vody prejaviť s odstupom mnohých rokov a môžu ohroziť zásoby pitnej vody aj pre budúce generácie.
Najbohatšie zdroje podzemnej vody sa nachádzajú v priepustných usadeninách Českej tabule, Chebskej, Českobudějovickej a Třeboňskej panvy a tiež v údoliach veľkých riek (napr. Morava). V Česku je zriadených 18 chránených oblastí prirodzenej akumulácie vôd s celkovou výmerou 18 000 km2. Okolo vodných zdrojov sú zriadené 3 ochranné pásma, pričom v prvých dvoch pásmach platí zákaz hnojenia a používania chemických látok v poľnohospodárstve. Najvýdatnejší prameň podzemnej vody: Mělnická Vrutice (140 l/s).
Pramene minerálnych vôd sa hojne vyskytujú v oblastiach tektonických zlomov a v miestach dohasínajúcej sopečnej činnosti z obdobia treťohôr. Najvýznamnejšie oblasti výskytu minerálnych vôd, spojené s kúpeľníctvom, sa nachádzajú v severozápadných Čechách (Karlove Vary, Mariánské Lázně, Františkovy Lázně, Teplice, Bílina), v stredných Čechách (Poděbrady, Sadská), v Jeseníkoch (Karlova Studánka, Velké Losiny), ale aj v ďalších oblastiach (Teplice nad Bečvou, Luhačovice).