Internetové hlasovanie je typ distančného hlasovania, ktoré prebieha prostredníctvom počítača alebo iného zariadenia s internetovým pripojením a ktoré sa môže používať pri voľbách alebo referendách. Patrí medzi hlasovania, ktoré sa odohrávajú v nekontrolovanom prostredí, v čom spočíva ich hlavná spornosť. Tento spôsob volenia bol zavedený vo viacerých krajinách celého sveta.
Internetové hlasovanie Otázka internetového hlasovania sa nevyhnutne objavuje v súvislosti so všeobecným rozvojom technológií a ich dopadu na život, vrátane dopadu na politiku, čo sa prejavuje okrem iného novými možnosťami vedenia predvolebných kampaní, občianskej iniciatívy, nového priestoru pre komunikáciu v oblasti medzinárodnej politiky či pre šírenie ideológií (vrátane antisystémových a nedemokratických). Paralelne s týmto rozvojom sa od konca 20. storočia objavovali myšlienky na elektronickú priamu demokraciu (Erich Fromm) či každodenné celoštátne elektronické hlasovanie ako nástroj posilnenia politickej zodpovednosti voči voličom a ako nástroj proti manipulácií volieb (Buckminster Fuller).BRUNCLÍK, Miloš a Miroslav NOVÁK. Internetové volby: budoucnost, nebo slepá ulička demokracie?. Vyd. 1. Praha: Sociologické nakladatelství (SLON), 2014, 291 s. ISBN 978-80-7419-168-8. Požiadavka „internetovej demokracie“, v ktorej by mohol každý hlasovať o referendách a návrhoch zákonov sa vyskytla aj počas španielskych protestov v roku 2011.KOMÁREK, Stanislav. Nastane internetová demokracie?. In: Aktuálně.cz [online]. 2011-11-07 [cit. 2015-01-27]. Dostupné z: http://blog.aktualne.cz/blogy/stanislav-komarek.php?itemid=14737
Predchodcami internetového hlasovania boli najmä mechanizmy využívané v USA. Od konca 19. storočia slúžil na zjednodušenie volebného procesu mechanický pákový stroj, ktorý bol v 60. rokoch 20. storočia nahrádzaný dierkovanými štítkami. V oboch prípadoch šlo o hlasovanie v kontrolovanom prostredí. Prvé internetové hlasovanie prebehlo v druhej polovici 90. rokov, keď bol týmto spôsobom zvolený prezidentský kandidát Reformnej strany v roku 1996 a keď astronaut David Wolf hlasoval vo voľbách v Texase v roku 1997. Ďalej sa internetové voľby rozvíjali v súvislosti s riešením problému voličov žijúcich mimo USA, najmä vojakov.
Internetové hlasovanie ako typ elektronického hlasovania spadá pod termín distančné hlasovanie. To sa môže odohrávať ako distančné hlasovanie v kontrolovanom prostredí (napríklad do prenosnej volebnej schránky, na zastupiteľskom úrade) alebo v prostredí nekontrolovanom – sem patrí okrem iného korešpondenčné a elektronické hlasovanie.ANTOŠ, Marek. Tajné hlasování za plentou jako záruka svobodných voleb versus distanční hlasování. Časopis pro právní vědu a praxi. 2007, s. 172-182. Za pojem širší než elektronické hlasovanie je považovaný termín elektronické voľby (e-voting, i-voting, online voting), ktorým Rada Európy označuje voľby, v ktorých sú elektronické prostriedky využívané aspoň v jednej fáze volebného procesu, napríklad vo fáze hlasovania.
Vzhľadom na jeho ich relatívnu novosť je oblasť internetových volieb nie príliš prebádaná. Kľúčovou otázkou mnohých politologických výskumov je otázka, či internetové voľby predstavujú budúcnosť demokratických štátov alebo či ide o dočasný fenomén, z ktorého sa krajiny, v ktorých je v súčasnosti internetové hlasovanie zavedené v praxi, vrátia k tradičnému spôsobu hlasovania pomocou volebných lístkov. Touto otázkou sa zaoberá aj publikácia Internetové volby : budoucnost, nebo slepá ulička demokracie?
Výhody Zástancovia využitia, tzv. kyberoptimisti, zdôrazňujú výhody internetového hlasovania v porovnaní s hlasovaním prostredníctvom hlasovacích lístkov. Jednou z prvých výhod je pohodlnosť internetového hlasovania. Zo zníženia bariér spojených s dostavením sa do volebných miestností by mohli profitovať najmä osoby znevýhodnené tradičným hlasovaním, spravidla voliči žijúci v zahraniční alebo vo väčšej vzdialenosti od miesta volieb, osoby s vysokým pracovným nasadením, slobodní rodičia alebo zdravotne postihnutí voliči (pre niektorých by zavedenie internetového hlasovania bez potreby asistenta mohlo zabezpečiť aj lepšie dodržanie princípu tajných volieb).
So zvýšením pohodlnosti sa predpokladá aj zvýšenie volebnej účasti (hlavne u prvovoličov a mladých ľudí), ktorá je jedným z najčastejších argumentov pre zavedenie internetových volieb, keďže jej pokles je všeobecným trendom. Spôsob odovzdania hlasu však nie je jediným faktorom ovplyvňujúcim výšku volebnej účasti. V dôsledku toho môže byť nárast volebnej účasti obmedzený. Niektoré štatistiky z krajín, v ktorých sa internetové hlasovanie praktizuje, navyše naznačujú, že napriek zvýšeniu v období zavedenia internetového hlasovania, volebná účasť časom klesá (rovnaký proces je typický aj pri tradičných voľbách, napr. po zavedení demokratických volieb bola volebná účasť vo voľbách do Českej národnej rady v roku 1990 na úrovni 96,8%, vo voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR v roku 2010 na úrovni 62,6%).
Ďalšími výhodami internetového hlasovania sú eliminácia neplatných hlasov kvôli chybe pri ich odovzdávaní (systém na chybu upozorní), urýchlenie a spresnenie spracovania hlasov a rýchle a presnejšie získanie výsledkov a zníženie finančných nákladov na volebné komisie a materiály, na čo často nadväzujú aj ekologické hnutia.
Riziká Medzi hlavné problémy patrí práve fakt, že elektronické voľby prebiehajú v nekontrolovanom prostredí, čo môže znamenať porušovanie základnej demokratickej požiadavky na voľby, t.j. tajnosť. Štátna moc nedokáže zaručiť, že hlasovanie v domácom prostredí prebehne v súkromí, bez kontroly iného člena domácnosti a pod. Jedným z argumentov proti tomuto tvrdeniu je, že volič môže svoj hlas meniť. To by teda malo zabezpečiť, že sa naozaj rozhodne sám.ANTOŠ, Marek. Hlasování po internetu: Estonsko. Naděje právní vědy. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2008, s. 431-439.
Vplyv na volebné správanie môže mať aj technická gramotnosť, ktorá sa môže veľmi líšiť naprieč generáciami. V takýchto prípadoch môžu mladší členovia vypomáhať tým starším, menej technicky zdatnejším, čo môže spôsobiť zmeny v rozhodovaní a pod. Môžeme tiež hovoriť o tzv. digitálnej priepasti (angl. digital divide), ktorá vyjadruje rozdiely medzi tými, ktorí disponujú prístupom k technológiám ako sú napríklad internet a tými, ktorí tento prístup nemajú. Okrem generačných rozdielov môže byť spôsobená aj ekonomickou a sociálnou nerovnosťou. Politologička Pippa Norrisová pojmom digitálna priepasť označuje nielen problém medzi jednotlivými voličmi v rámci štátu, ale aj priepasť vytvárajúcu sa od polovice 90. rokov medzi jednotlivými štátmi. Za čiastočné riešenie označuje školenie v práci s informačnými technológiami, no kvôli socioekonomickým bariéram označuje toto riešenie za riešenie len s obmedzeným účinkom.NORRIS, P. (2001). Digital Divide: Civic Engagement, Information Poverty and the Internet Worldwide. Cambridge University Press.
Ďalšia skupina problémov sa týka technického zabezpečenia internetových volieb. Základné požiadavky: - Hlasovať môže iba oprávnený volič. - Jeho hlas nie je možné sfalšovať. - Po ceste medzi počítačom voliča a serverom, na ktorom sa hlasuje nejde odovzdaný hlas prečítať ani zmeniť. - Volič nesmie mať možnosť odovzdať viac platných hlasov, ktoré by sa započítali do výsledkov, pri tom je potrebné zabezpečiť, aby sa nedalo zistiť kto ako hlasoval. - Všetky hlasy musia byť riadne započítané do výsledkov volieb. - Celý hlasovací proces musí umožňovať dostatočnú kontrolu vo všetkých štádiách, bez toho aby bola ohrozená tajnosť hlasovania.
Tejto téme sa tiež podrobnejšie venuje Sylvia Reterová vo svojej publikácii Alternatívne formy hlasovania z hľadiska práva a bezpečnosti.RETEROVÁ, Sylvie. Alternativní formy hlasování z hlediska práva a bezpečnosti. Politologica. Acta Universitatis Palackianae Olomucensis, 2008, 6: 47-59.
Internetové hlasovanie v Estónsku a vo svete Estónsko patrí medzi priekopníkov internetového hlasovania. V roku 2002 prijalo zákon o zavedení internetového hlasovania, ktorý sa stal účinným v roku 2005. Jeho zavedeniu predchádzala decentralizácia v prospech súkromného a občianskeho sektoru, legislatívna záruka práva na prístup k internetu zavedená v roku 2000 a celková elektronizácia verejnej správy (viď. napr. informačné video o internetovom hlasovaní umiestnené na stránkach Národnej volebnej komisie EstónskaInternet Voting in Estonia [online]. [cit. 2015-01-30]. Dostupné z: http://www.vvk.ee/voting-methods-in-estonia/). V rámci nej sa Estónsko už od roku 2000 snaží preniesť značnú časť správnej agendy do technickej podoby. V roku 2000 bol prijatý zákon o digitálnom podpise a od roku 2002 boli zavedené ID karty so zabudovaným identifikačným čipom. Pri voľbách sa voliči teda iba prihlásia na špeciálne zabezpečenú webovú stránku. Svoju ID kartu vložia do čítačky a pomocou PIN kódu sa prihlásia. Následne sa im ukáže kandidátna listina a oni zahlasujú za daného kandidáta.
Najskôr sa tento nový postup použil v miestnom referende. Potom nasledovali komunálne voľby. V roku 2006 sa konali prvé celoštátne voľby, kde voliči mohli využiť hlasovanie cez internet. Túto možnosť využilo 0,9% oprávnených voličov, čo predstavovalo 1,9% volebných hlasov. Internetové hlasovania sa tak popri tradičnom a korešpondenčnom hlasovaní stalo treťou možnosťou odovzdania hlasu v Estónsku. Svoje rozhodnutie môže volič meniť. Možnosť elektronického zahlasovania je otvorená už 6 dní pred normálnym konaním volieb. Platný hlas je posledný zadaný.
Okrem nárastu volebnej účasti (viď. tabuľka) malo zavedenie internetového hlasovania v Estónsku vplyv aj na distribúciu hlasov medzi politickými stranami. V parlamentných voľbách v roku 2007 a 2011 z internetového hlasovania najviac prosperovala Estónska reformná strana a strana Vlastenecká únia a Res Publica, menej hlasov obdržali strany stojace v opozícií voči zavedeniu tohto typu hlasovania.
Keďže návrh zákona bol prijatý iba potrebnou väčšinou, má odporcov. Jedným z nich je aj prezident Arnold Rüütel, ktorý odmietol zákon podpísať. Návrh zákona predložil Najvyššiemu súdu Estónska, ale ten nerozhodol v jeho prospech.
Rok Typ volieb Počet voličov / Volebná účasť Počet e-voličov Percentuálny počet e-voličov Hlasy zmenené opakovaným hlasovaním Hlasy zmenené v riadnych voľbách 2005 komunálne 502 504 / 47,4% 9 317 1,9% 364 30 2007 parlamentné 555 463 / 61,9% 30 275 5,5% 789 32 2009 do parlamentu EÚ 399 181 / 43,9% 58 669 14,7% 910 55 2009 komunálne 662 813 / 60,6% 104 413 15,8% 2 373 100 2011 parlamentné 580 264 / 63,6% 140 846 24,3% 4 384 82 2013 komunálne 630 050 / 58,0% 133 808 21,2% 3 045 146 2014 do parlamentu EÚ 329 766 / 36,5% 103 151 31,3% 2 019 46 Statistics about Internet Voting in Estonia [online]. [cit. 2015-01-30]. Dostupné z: http://www.vvk.ee/voting-methods-in-estonia/engindex/statistics/