Progresívni adventisti sú členovia Cirkvi adventistov siedmeho dňa ktorí nesúhlasia s niektorými náukami, tradične zastávanými hlavným prúdom Adventizmu a oficiálne cirkvou. Inými adventistami sú často označovaní ako liberálni adventisti. Termín „progresívni“ je všeobecne uprednostňovaný na vlastné pomenovanie. Tento článok opisuje pojmy ako evanjelikálny adventizmus, kultúrny adventizmus, charizmatický adventizmus, progresívny adventizmus a ďalšie, ktoré sú všeobecne súvisiace, ale obsahujú rozdiely.
Progresivisti obvykle nesúhlasia s jedným alebo viacerými základnými náukami cirkvi ako je Sobota alebo „osobitými“ náukami ako je vyšetrujúci súd, ostatok, budúci globálny nedeľný zákon, alebo používanie spisov Ellen G. Whitovej. Zvyknú tiež spochybňovať niektoré z 28 základných vieroučných bodov denominácie. Vznikajú diskusie o povahe Trojice, trvalej platnosti Božieho zákona, Kristovej prirodzenosti (podstaty), o Dare proroctva, Stvorení alebo o zachovávaní Soboty ako siedmeho dňa. Progresívny adventizmus obsahuje veľa podobností s ekumenickým hnutím Emerging church. Tí ktorí sú doňho zapojení sa väčšinou zhodujú vo svojom rozčarovaní z organizovanej a inštitucionálnej cirkvi.Brenton Reading, "Summer Reading Group: Deep Church". Spectrum Blog, 10 July 2010. Quote: "It should be evident that there are many similarities between the Emerging Church and Progressive Adventism as well as between the Traditional Evangelical Church and Traditional Adventism." "It was in the order of God that Christ should take upon Ηimself the form and nature of fallen man, that He might be made perfect through suffering, and Himself endure the strength of Satan's fierce temptation, that He might understand how to succour those that should be tempted (Spirit of Prophecy, Vol. 2, p. 39" Jeho vnímanie a definície sa môžu mierne líšiť v závislosti na autoroch, hoci spoločné črty sú jasne viditeľné.
História Toto hnutie sa zrodilo z určitých interakcií s evanjelikálnymi kresťanmi okolo roku 1950 a neskôr, ktorých súčasťou bolo publikovanie knihy Questions on Doctrine. Táto doba znamenala posun vo vnímaní adventistov v širšom kresťanskom svete. Kým predtým boli považovaní za sektu, neskôr boli bežnejšie prijímaní ako legitímna kresťanská denominácia. Termín „progresívny adventista“ bol podľa jedného autora prvýkrát použitý v polovici 60. rokov 20. storočia v časopise Spectrum.
Jeden odborník v roku 2001 napísal:
Bolo to len v posledných desaťročiach, kedy redakcia časopisu Adventist Review pripustila, že v rámci Cirkvi adventistov siedmeho dňa existujú, aspoň v Severnej Amerike, „liberáli“, „liberálne zbory“, „liberálne školy/univerzity“ a „liberálne združenia“. V závislosti na autoroch a ich agende, adventistickí liberáli sú porovnávaní a/alebo dávaní do kontrastu s „konzervatívnymi adventistami“, „historickými adventistami“, „Biblii veriacimi (alebo EGW veriacimi) adventistami“, „tradičnými adventistami“, „evanjelikálnymi adventistami“, „kultúrnymi adventistami“, a/alebo „ekumenickými adventistami“.
Náuky and praktiky Progresivisti sa obvykle v niektorých náukách zhodujú, ale v ostatných sa líšia alebo majú väčšiu variáciu. Podľa jedného autora, Progresívny adventizmus „prejavuje ľútosť nad anti-intelektuálnymi, autoritárskymi a spiatočníckymi tendenciami, ktoré charakterizujú významnú časť tradičného a historického adventizmu, spolu s pokusom o vytvorenie kréda (vyznania) z „27 základných doktrín“.“
Ron Corson určil štyri spoločné oblasti progresivistickej vierouky: Unedited version , and manifesto on Corson's website
Vyšetrujúci súd. Odlišný pohľad na vyšetrujúci súd, alebo popieranie jeho biblického základu. Ostatok. Zahŕňanie ostatných kresťanov do pojmu ostatok. Ellen Whiteová. Menej prísny pohľad na inšpiráciu Ellen Whiteovej, od pripúšťania jej omylnosti až snáď po popieranie jej prorockého daru. Sobota. Dôraz na úžitok zo soboty, ale popieranie, že je „Božou pečaťou“ alebo že svätenie nedele bude niekedy znamením šelmy.On the latter, see also "The Mark of the Beast and Me" blog by Clifford Goldstein on the Adventist Today website, 10 July 2008
Inkluzivita Progresivisti sú otvorení pre akceptovanie iných druhov adventistov, a domnievajú sa, že rôzne presvedčenia a typy by mali byť vítané ako súčasť spoločenstva. Príkladom je kniha, ktorú napísal Alden Thompson v roku 2009: Beyond Common Ground: Why Liberals and Conservatives Need Each Other.Pacific Press; publisher's page
Sobota Progresívni adventisti obvykle nezastávajú tradičný pohľad na sobotu, ale zdôrazňujú niektoré pozitívne aspekty soboty, ako napr., že bola daná pre úžitok človeka (Marek 2,27), a popierajú, že svätenie nedele je alebo niekedy bude znamením šelmy.
Pôvod života Progresívni adventisti majú sklon popierať tradičné body učenia ako kreacionizmus a mladý vek Zeme a prijímajú niektoré aspekty evolúcie. Clifford Goldstein a ďalší adventisti tvrdia, že evolúcia a adventizmus sú nekompatibilné (nezlučiteľné).Christianity & Creation: Can Darwin's Theory Be Reconciled With The Bible?
Štruktúra cirkvi Progresívni adventisti sa poväčšine domnievajú že súčasná cirkevná štruktúra je veľmi „centralizovaná z vrchu“ (top heavy) a má príliš veľa úrovní vedenia a eventuálne príliš veľa hierarchickej kontroly. (Po zmene v tejto oblasti volajú aj mnohí adventisti z hlavného prúdu ako je George Knight.)
Voľná tlač Progresívni adventisti poväčšine veria v poctivé (otvorené) spravodajstvo a zverejňovanie správ a informácií o Cirkvi či sú pozitívne alebo negatívne. Veria v otvorenú diskusii v slobodnej tlači. (Tento pohľad zdieľajú aj mnohí adventisti z hlavného prúdu ako bývalí redaktori austrálskeho časopisu Record James CoffinJames Coffin, A Different Church for a Different World, p.23 (probably also published in the Adventist Review) a Bruce Manners. Coffin bol tiež v pracovnom štábe Adventist Review.)
Hudba Progresívni adventisti sú väčšinou otvorení rôznym štýlom bohoslužobnej hudby v cirkvi, vrátane modernej kresťanskej hudby."When cK isn't Calvin Klein" by Alissa Rouse, who describes attending an Audio Adrenaline concert.
Kino Progresívni adventisti väčšinou ignorujú stanovisko cirkvi k návšteve kín. Napríklad, adventistická publikácia Spectrum pravidelne recenzuje filmy. William G. Johnsson vyjadril svoje znepokojenie nad tým, že „veľká väčšina našej mládeže, a rastúci počet starších členov, vrátane kazateľov, odmietajú cirkevnú smernicu o nechodení do kina. Podľa mňa je to vážna vec. Mnohí adventisti majú nižšiu normu na sledovanie a voľbu programov ako evanjelikálni kresťania. Veľké počty našich ľudí, obávam sa, sú zvádzaní všadeprítomnými médiami. Namiesto Biblie, ich hodnoty a postoje formujú filmy, televízia a hudba. Prispôsobujú sa svetu, namiesto toho, aby žili ako nové stvorenia v Kristovi premenení jeho milosťou.“William G. Johnsson, "Four Big Questions ". Adventist Review 183 (May 25, 2006), p8–13
Odrody evanjelikálneho / progresívneho adventizmu Kultúrny adventizmus Podobná skupina sa označuje ako „kultúrni adventisti“. Tento termín môže byť použitý u väčšiny adventistov, ktorí sa príliš nezaoberajú teológiou, ako to napríklad hovorí evanjelikál Kenneth Samples vo svojom opise „segmentu, ktorý je vo svojej povahe a-teologický a odráža to, čo by [on] nazval kultúrny adventizmus“.Samples, Kenneth (2007). "Evangelical Reflections on Seventh-day Adventism: Yesterday and Today ". Questions on Doctrine 50th anniversary conference Tento termín môže tiež označovať tých, ktorí cítia náklonnosť k cirkvi adventistov z kultúrnych dôvodov, skôr než na základe striktnej teologickej zhody. Niektorí autori uviedli, že adventistická kultúra je silné pojivo.
Clifford Goldstein prehlásil nasledovné:
„Kultúrny adventista? Tento koncept je pre mňa nepochopiteľný... Som adventistom siedmeho dňa z jedného dôvodu: kvôli vierouke, učeniu a doktrínam, ktoré táto cirkev - a jedine táto cirkev - zastáva. Keby nebolo týchto vecí, bol by som preč rýchlejšie, než nezdravé potraviny na zborovom potlucku (pohostení). Kultúra Cirkvi adventistov siedmeho dňa nemá nič spoločné s tým, čo ma sem priviedlo. Skôr naopak, keďže pochádzam zo sekulárneho židovského prostredia, kultúra bola pre mňa najväčšou prekážkou.“
Charizmatický adventizmus Aj keď adventistická zborová bohoslužba je zvyčajne konzervatívna, existuje malý segment, ktorý je vo svojej povahe charizmatický. Fenomény tejto povahy tu boli prítomné v priebehu Adventistickej histórie, ktoré vyústili do vecí ako bolo napr. hnutie Holy Flesh movement ktoré Ellen White silno karhala.2nd Selected Messages, p. 36-38., Ellen White
Liberálny adventizmus Termín „liberálny adventista“ alebo „ľavicový adventista“ zvyčajne znamená „progresívny adventista“ (preferované vlastné označenie; pozri vyššie).Progressive Adventism: A Nonfundamentalist Vision by Ervin Taylor Je to výstižnejší termín pretože progresívni adventisti sú poväčšine v istom zmysle stále „konzervatívni“ alebo evangelikálni kresťania, napríklad väčšina z nich verí v Ježišovo vzkriesenie. Nezastávajú „voľnomyšlienkársky“ (samopašný) alebo „všetko pripúšťajúci“ postoj (všetko sa môže), ktorý v sebe niekedy zahŕňa termín „liberálny“. Na druhej strane neveria v základné alebo zásadné (fundamentálne) vieroučné body Cirkvi adventistov. Je len malý počet adventistov, ktorí sú skutočne liberálni kresťania, ktorí prijímajú veci ako je napr. homosexualita.
Podľa evanjelikála Kennetha Samplesa, „treba tiež poznamenať, že v adventizme bol a je – síce malý – segment, ktorý by sa dal opísať ako teologicky liberálny“ alebo dokonca „veľmi liberálny“. Podľa jeho tvrdenia odmieta Kristovo zástupné zmierenie.
Ron Corson napísal:
„[Progresívni adventisti] by sa dali nazvať liberálni, s výnimkou toho, že termín „liberálny kresťan“ všeobecne odkazuje na tých, ktorí neveria, že Kristus bol vzkriesený, ani to, že konal zázraky, a ktorí zastávajú iné doktríny, s ktorými by väčšina ASD nesúhlasila. Títo 'liberáli' sa často angažujú v skupine kritikov zvanej Jesus Seminars.“
Spoločenské postoje Niektorí adventisti sa označujú za „liberálnych“ v zmysle, že sú liberálni alebo ľavicovo orientovaní v ľavicovej politike a účastnia sa na politických alebo sociálnych akciách.
Iné pojmy Porovnaj termíny „Evanjelikálna ľavica“ a „Progresívne kresťanstvo“. Tiež pozri termín „Kresťanská/náboženská ľavica“ (aj keď tento termín je spojený s ľavicovou politikou).
Iné termíny, ako je „ekumenický adventista“ a „evanjelikálny adventista“ sa používajú v pravdepodobne súvisiacom význame. (Porovnaj s oveľa širšími hnutiami ako „Ekumenizmus“ a „Evanjelikalizmus“ v rámci kresťanstva ako celku).
Kroky smerom k mainstreamovému Kresťanstvu (k hlavnému prúdu Kresťanstva) Za začiatok liberálneho adventizmu je považovaná publikácia Questions on Doctrine (QOD) z roku 1957, ktorá vznikla ako výsledok dialógu s kritikom Walterom Martinom. Podľa jedného autora, korene evanjelikálneho adventizmu sa dajú vysledovať u učencov, ktorí sa stretávali s Martinom a Barnhouseom, alebo aj skôr. „Semeno tohto hnutia bolo zasiate v denominácii prostredníctvom knihy QOD v roku 1957, a semenisko bolo polievané verejnou kazateľskou službou mužov ako boli R. A. Anderson, H. M. S. Richards, Sr., Edward Heppenstall, Robert Brinsmead, Desmond Ford, Smuts van Rooyen, a ďalší.“Alan Crandall, "Whither Evangelical Adventism". Evangelica, May 1982, 23; as quoted by SamplesFor information on Rooyen, see (see p22–23) Táto kniha vyprodukovala rôzne frakcie. Toto hnutie sa vynorilo na čele s hlavnými rečníkmi, ktorými bol Ford a Brinsmead. Brinsmead zmenil svoj postoj, zatiaľ čo Desmond Ford odpadol od stanoviska cirkvi v dekáde po roku 1970, v otázkach cirkevného učenia podobných tým, ktoré zastával A. F. Ballenger. Mnohí liberáli odišli z cirkvi v tomto období; liberáli stále zastávajú a citujú jeho názory (postoje).