Streľba v Bratislave (Krvavá streda) bola vyústením zrážok medzi nemeckým a maďarským obyvateľstvom Bratislavy a česko-slovenskými legionármi v ranej etape formovania česko-slovenského štátu.
V tom čase boli Slováci v meste menšinou a k ČSR bolo pripojené, aby boli zabezpečené jeho hospodárske záujmy. 3. februára 1919, deň pred príchodom vlády Vavra Šrobára, vypukol v Bratislave rozsiahly štrajk poštárov a železničiarov, ku ktorému sa neskôr pripojili aj zamestnanci elektrární aj iných závodov. Štrajk začal kvôli sociálnym požiadavkám, bol však rýchlo spolitizovaný a spojený s požiadavkami národnostného charakteru. 12. februára sa štrajk rozšíril do Nitry, Nových Zámkov, Komárna, Lučenca a Zvolena. Ochromenie zásobovania a infraštruktúry malo podnietiť nepokoje proti formujúcemu sa štátu a zlikvidovať ho už v jeho zárodku. Protesty vyvrcholili 12. februára 1919, keď sa maďarskí nacionalisti pokúsili ovládnuť zhromaždenie zvolané Robotníckou radou. Okrem národnostných prejavov - vyvesovanie maďarských zástav a vyhlásenia o skorom znovuobsadení mesta maďarskou armádou, sprevádzala protesty streľba z oblokov a dav aktívne napadol legionárov kameňmi. Napadol aj talianskeho veliteľa posádky Riccardo Bareccu načo vypukol chaos a legionári rozohnali dav streľbou. Po streľbe zostalo na mieste 6 mŕtvych a 13 ťažko ranených, z ktorých traja zraneniam neskôr podľahli. Tragédiu pripomína hrob na cintoríne v Slávičom údolí.
Zoznam obetí Karol Albrecht (†21) František Heringes (†37) Karol Hubert (†14) Juraj Kováts (†28) Viliam Kubesch (†17) Gustáv Luntzer (†19) Angela Soósová (†37) Jozef Skoda/Škoda Július Záborszký/Záborský (†37)
Referencie
Zdroje
Kategória:Dejiny Česko-Slovenska Kategória:Dejiny Slovenska Kategória:Udalosti na Slovensku