Organizácia Varšavskej zmluvy<ref>Organizácia Varšavskej zmluvy. In: Pyramída.</ref> alebo Varšavská zmluva, novšie neoficiálne aj: Varšavský pakt„Varšavský pakt“. In: bola vojenská aliancia štátov strednej a východnej Európy pod vedením Sovietskeho zväzu, založená ako odpoveď na vytvorenie Severoatlantickej aliancie (NATO) pod vedením USA.
Zmluva bola podpísaná 14. mája 1955 vo Varšave pod plným názvom „Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Albánskou ľudovou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou ľudovou republikou, Sväzom sovietskych socialistických republík a Československou republikou“''.
Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovedajú. Albánsko sa prestalo zúčastňovať na činnosti Varšavskej zmluvy v roku 1962 a 13. septembra 1968 ju na protest proti intervencii armád piatich členských krajín do Česko-Slovenska vypovedalo. Na intervencii sa nezúčastnilo ani Rumunsko.
V máji 1985 bola zmluva predĺžená o ďalších 20 rokov, no po rozpade Sovietskeho zväzu a zániku NDR bola na konferencii hlavných predstaviteľov šiestich zostávajúcich štátov v Budapešti 25. februára 1991 zrušená vojenská organizácia a štruktúry paktu, pričom protokol nadobudol účinnosť 31. marca 1991. Na zasadaní Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v Prahe potom 1. júla 1991 členské krajiny rozhodli o rozpustení paktu.
Zúčastnené krajiny Albánsko (vystúpilo v roku 1968, avšak nezúčastňovalo sa už od roku 1961) Bulharsko Česko-Slovensko Maďarsko Poľsko Rumunsko
Východné Nemecko (vstúpilo v roku 1956, vystúpilo v septembri 1990)
Účel Formálne to bola reakcia na zriadenie Západoeurópskej únie a Parížskej dohody umožňujúcej vstúpenie NSR do NATO. No v skutočnosti bol cieľ upevnenie si kontroly ZSSR nad Východným blokom..
Deklaratívne bola cieľom Varšavskej zmluvy koordinácia politiky a vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe, resp. spolupráca vo vojenskej oblasti pri spoločnej obrane socializmu, suverenity a nezávislosti, v skutočnosti bola najmä mocenským nástrojom ZSSR, zaisťujúcim jeho hegemóniu vo východoeurópskom priestore, ako protipól severoatlantického paktu vedeného USA. Najvyšší politický orgán Varšavskej zmluvy bol oficiálne Politický poradný výbor zložený z najvyšších straníckych a štátnych predstaviteľov členských krajín.
Velenie Velenie sídlilo v Moskve a na jeho čele stáli iba sovietski vojenskí predstavitelia. Zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba styční dôstojníci, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia. Otázky stratégie a taktiky vo všeobecnej rovine neriešilo velenie a štáb Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy, ale generálny štáb sovietskych ozbrojených síl.
Hlavnými veliteľmi Varšavskej zmluvy boli maršali ZSSR: 19551960: Ivan Stepanovič Konev, 19601967: Andrej Antonovič Grečko, 19671976: Ivan Ignatievič Jakubovskij, 19771986: Viktor Georgijevič Kulikov, 19861991: Nikolaj Vasilievič Ogarkov.
náhľad|500px|stred|Fotografia zo zjazdu vodcov štátov Varšavskej zmluvy v roku 1987. Zľava: Gustáv Husák, Todor Živkov, Erich Honecker, Michail Gorbačov, Nicolae Ceaușescu, Wojciech Jaruzelski a János Kádár.
Ozbrojené operácie Ozbrojené ukončenie Pražskej jari obsadením Česko-Slovenska 21. augusta 1968 sovietskymi, nemeckými, poľskými, bulharskými a maďarskými jednotkami (pozri vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska).
Zánik Na konci roka 1989 stratila svoj zmysel. Posledný marcový deň v roku 1991 nadobudol platnosť protokol o zrušení Varšavskej zmluvy. Jeho text podpísali 25. februára 1991 v Prahe ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov. Dokument zrušil vojenskú organizáciu a štruktúru Varšavskej zmluvy. Základná politická dohoda ostala v platnosti. Ministri spoločne konštatovali, že každá krajina má právo zvoliť si vojenské spojenectvo ku ktorému chce patriť, a vzájomné vzťahy sa mali odteraz odohrávať na bilaterálnej úrovni. Zamietli však návrh Poľska a Maďarska zverejniť anulované dohody.
Na zasadnutí Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v Prahe 1. júla 1991 jej členské štáty rozhodli o definitívnom rozpustení paktu. Zrušenie malo nadobudnúť platnosť ratifikáciou parlamentmi všetkých bývalých členov.
Definitívne potvrdenie zániku nastalo integráciou pôvodných členských štátov do NATO a EÚ. 12. marca 1999 vstúpilo do NATO Česko, Maďarsko a Poľsko. Slovensko, Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovinsko ich nasledovali v marci 2004.
V novembri 2005 Poľsko ohlásilo, že zverejní podstatnú časť vojenských archívov týkajúcich sa Varšavskej zmluvy. 1 300 bolo označených v januári 2006 ako prístupných a obsah časti dokumentov (približne 100) ostane zatiaľ v utajení.
Referencie
Ďalšia literatúra
Iné projekty
Kategória:Medzinárodné organizácie Kategória:Vojenské spojenectvá Kategória:Medzinárodné vzťahy Sovietskeho zväzu Kategória:Organizácie založené v 1955 Kategória:Studená vojna