Francesco Antonio "Frank" Marino (* 20. november 1954) je kanadskýPagine Bianche: Origine del cognome marino gitarista a frontman hard rockovej kapely Mahogany Rush. Je porovnávaný s Jimi Hendrixom, no je aj považovaný za jedného z najlepších, ale zároveň aj nedocenených gitaristov 70. rokov.
Hudobná kariéra Ako päťročný najskôr začal Francesco hrávať na bicie nástroje, no vo veku okolo trinástich už začínal s hrou na gitaru. Jeho štýl hry je silne ovplyvnený Hendrixom. Na webových stránkach je Marino opisovaný ako „popálený Jimiho psychedelickým plameňom...“ a sám to aj potvrdzuje tým, ako rád predvádza coververzie Hendrixovej gitarovej klasiky, akou je napríklad kompozícia „Purple Haze“. Frank Marino často kritizovaný, že sa správa ako Hendrixov klon, no Marino sám seba za imitátora nepokladá, dodáva, že „jeho štýl používa prirodzene, nevybral si ho on, ale štýl si našiel jeho.“
Skupina Mahogany Rush, ktorej je lídrom bola viac-menej populárna v 70. rokoch. Ich nahrávky sa vtedy dostali do rebríčkov Billboardu a mali aj viacero vystúpení, ako napríklad v roku 1978 bolo na podujatí California Jam II. Koncom 70. rokov bola skupina označovaná ako „Frank Marino and Mahogany Rush“. Zanedlho sa kapela rozpadla a začiatkom 80. rokov Marino vydal u hudobného vydavateľstva CBS dva sólové albumy. Počas 80. a 90. rokov sa skupina dala znovu spojila a niekoľkokrát vystúpila. V roku 1993 sa Frank Marino rozhodol odísť z hudobného priemyslu.
V roku 2001 sa Marino k hudbe znovu vrátil. V roku 2005 sa v interview pre časopis Guitar Player vyjadril, že „aj keď vedel, že má nejakých fanúšikov, netušil, že len na internete ich stretne pol milióna“. Vydal album Eye of the Storm a šiel na koncertné turné, na ktorom hrával počas show svoje charakteristické improvizované vystúpenia. Frank je stále aktívny, koncertuje a nahráva pod vlastným menom. Bol napríklad spolu s inými umelcami zapojený do nahrávania bluesového albumu, ktorý bol poctou Albertovi Kingovi a Stevie Ray Vaughanovi.
Marino je strýkom Dannyho Marina, sólového gitaristu kanadskej metalovej kapely The Agonist.
Okrem Jimiho Hendrixa, Marino priznáva vplyv aj iných hudobníkov ako sú: John Cipollina (z kapely Quicksilver Messenger Service), Robbyho Kriegera,hit-com: Interview:Frank Marino (Mahogany Rush,solo) Duane Allmana, Johnnyho Wintera a Carlosa Santanu. Hráva blues, heavy metal a improvizované štýly. Ovplyvnil aj ďalších gitaristov, napríklad Zakka Wyldeho, Joe Bonamassu,http://www.musicradar.com/news/guitars/joe-bonamassa-my-top-5-not-so-guilty-pleasures-of-all-time-568209#null Erica Galesa a Paula Gilberta. Jeho hru uznáva aj časopis Guitar Player, ktorý ho označuje spolu s Jeffom Beckom, Eddie Van Halenom a The Edgem (U2) za „výnimočného gitarového hráča s úplným spektrom rozsahu“ (ešte vzletnejšie v origináli ako „full-spectrum guitar god“).
Diskografia Sólové albumy 1981 – The Power of Rock 'n' Roll 1982 – Juggernaut (1982 Columbia Records) U.S. #185[ Billboard], Allmusic 1986 – Full Circle 1990 – From the Hip S kapelou Mahogany Rush Zoznam v článku Mahogany Rush Niektoré nahrávky a zbierky California Jam II (1978) Fit for A. King (1980) Metal Giants (1988) Guitar Speak II (1990) Hats off to Stevie Ray (1993) Bryan Lee: Live at the Old Absinthe House Bar Friday Night (1997)
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Frank Marino & Mahogany Rush Oficiálna Fan Page HardRadio.com Frank Marino Interview
Zdroj
Kategória:Kanadskí bluesoví gitaristi Kategória:Kanadskí heavymetaloví gitaristi Kategória:Kanadskí rockoví gitaristi Kategória:Osobnosti z Montrealu