Jaguár americkýLUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 70Svet živočíšnej ríše. Osveta, 1984, S. 259 (iné názvy: jaguár, jaguár škvrnitýjaguár škvrnitý. In: PyramídaSTANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965, S. 517; lat. Panthera onca) je najväčšia americká mačkovitá šelma. Je to samotársky lovec, ktorý sa živí kapybarami – najväčšími žijúcimi hlodavcami, prasatami pekari a inými druhmi kopytníkov, ale tiež rybami, menšími kajmanmi a korytnačkami. Kde nie je dostatok potravy, loví i domáce či hospodárske zvieratstvo. S dĺžkou tela až 244 cm a hmotnosťou až 158 kg je to tretia najväčšia mačkovitá šelma na svete (po tigrovi a levovi). Jaguári majú výnimočne silné čeľuste, vďaka ktorým zuby preniknú aj pancierom korytnačiek, alebo väčšiemu zvieraťu prekosnú lebku.
Predkovia moderného jaguára prišli do Ameriky z Ázie (či Eurázie) počas raného pleistocénu cez pevninský most, ktorý kedysi klenul Beringovu úžinu. Dnes sa aréal výskytu tejto šelmy rozprestiera od juhozápadu Spojených štátov cez Mexiko a Strednú Ameriku až po severné oblasti Argentíny. Na juhu USA je ale prakticky vyhubený a ani v Mexiku nie je príliš hojný. Jaguár je typickým obyvateľom pralesa. Na život uprednostňuje riečne biotopy a močiare zarastené hustou vegetáciou. Nevyhýba sa však ani otvorenejšiemu terénu. Videný bol až v nadmorskej výške 3 800 m, ale žije skôr v nižších polohách. Je to vrcholový predátor, ktorý môže zohrávať dôležitú úlohu vo svojom prirodzenom prostredí.
Existencia niektorých populácií jaguárov je ohrozená stratou biotopu, pytliactvom a odvetným zabíjaním kvôli predácii hospodárskych zvierat. Napriek tomu ho Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) považuje, ako druh, iba za takmer ohrozený (NT), lebo z globálneho hľadiska je jeho populácia hojná a vyskytuje sa na rozsiahlom území.
Jaguár hral významnú úlohu v mytológii pôvodných obyvateľov Ameriky, vrátane aztéckych a mayských civilizácií.
Etymológia Juhoamerický domorodý výraz pre jaguára „yaguar(a)“ možno preložiť ako „tvor (mäsožravec), ktorý zdolá korisť jediným skokom (úderom)“.
Rodové meno „Panthera“ pochádza z gréckeho πάνθηρ (panthēr), čo je názov pre leoparda škvrnitého, ktorý je typovým zástupcom rodu. Zložený je zo slov pan („všetko“) a thēr („korisť“), spolu teda „všetko je korisť“ – narážka na to, že leopard a jeho príbuzní sú vrcholoví predátori.
Druhové meno „onca“ pochádza z portugalského slova onça [onsa], ktoré má z typografických dôvodov pridanú cédillu. Slovo pochádza z latinského lyncea, lynx (rod rysov), kedy bolo písmeno „l“ nesprávne považované za člen určitý (taliansky lonza, starofrancúzsky l'once)."ounce" 2, Oxford English Dictionary, 2nd edition
V mnohých stredoamerických a juhoamerických krajinách sa jaguárovi hovorí el tigre („tiger“), z dôb, keď španieli niekedy v 16. storočí nemali slovo pre mačku menšiu ako lev a väčšiu ako leopard, a tak použili označenie pre „zúrivú mačku“, ktoré poznali z pôvodne rímskych spisov.
Evolúcia a taxonómia náhľad|Lebka vyhynutého poddruhu Panthera onca augusta Jaguár je dnes jediným zástupcom rodu Panthera, do ktorého patria aj tigre, levy a leopardy, ktorý žije v Amerike. Rod sa vyvinul v Ázii a predkovia jaguárov v staršom období štvrtohôr prešli do Ameriky cez Beringovu úžinu. Priamym predkom dnešných jaguárov bol Panthera onca augusta, ktorý žil v Severnej Amerike pred 1,8 milióna až 11 tisíc rokmi. Bol o 15 až 20 % väčší, mal dlhšie končatiny a vážil zrejme viac ako 150 kg.
Prvý vedecky opis pochádza z pera švédskeho prírodovedca z roku 1758, ktorým bol Carl Linné. O jaugárovi sa zmienil vo svojom diele Systema Naturae a priradil mu vedecké meno Felis onca. V 19. a 20. storočí sa niekoľko exemplárov stalo základom pre opis poddruhov. V roku 1939 britský zoológ Reginald Innes Pocock na základe geografického pôvodu a morfológie lebky týchto šeliem rozpoznal celkom osem poddruhov, a dospel k záveru, že jaguár je najbližšie príbuzný leopardovi. Fylogenéza založená na DNA je však nepresvedčivá ohľadom pevnej pozície jaguára vo vzťahu k ostatným druhom rodu Panthera.
Od roku 2005 bolo uznávaných až deväť poddruhov, ale od roku 2017 je jaguár považovaný za monotypický taxón, ktorý sa delí iba na dva vyhynuté poddruhy: Panthera onca augusta a Panthera onca mesembrina.KITCHENER, A. C., a kol. A revised taxonomy of the Felidae. The final report of the Cat Classification Task Force of the IUCN/ SSC Cat Specialist Group. Cat News Special Issue 11 [online]. IUCN/SSC Cat Specialist Group, Winter 2017 [cit. 2024-03-18]. Dostupné online. (po anglicky) Výsledky genetickej analýzy tak potvrdili, že od Mexika až po Argentínu žije jeden jediný geneticky rovnaký druh jaguára.
Príbuzenský vzťah v rodu Panthera Kladogramy žijúcich zástupcov na základe štúdie z roku 2015. Prvý kladogram je založený na jadrovom genóme, druhý kladogram na mitochondriálnom genóme. Podľa fylogenetických štúdií je leopard obláčikový z rodu Neofelis bazálnym kladom tejto skupiny (nie je vyznačený).
Výskyt, biotop a populácia Jaguár sa vyskytuje na juhu USA a v Strednej a Južnej Amerike. V tejto oblasti ležia štáty: Argentina, Belize, Brazília, Bolívia, Kolumbia, Kostarika, Ekvádor, Francouzská Guyana, Guatemala, Guyana, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Panama, Paraguaj, Peru, Surinam, a Venezuela. V Spojených štátoch amerických sa vyskytuje len výnimočne, a to hlavne v Arizone, Novom Mexiku a Texase. Jeden z posledných jaguárov v USA pomenovaný El Jefe (španielsky „šéf“) bol videný v Arizone v roku 2011. Pohyboval sa tu minimálne do roku 2015 a potom utiekol do Mexika. vľavo|náhľad|Pantanal v Brazílii je jedným z hlavných biotopov jaguára V roku 1999 bol historický areál výskytu jaguára na prelome 20. storočia odhadnutý na 19 miliónov km², rozprestierajúci sa od juhu Spojených štátov amerických (od Severnej či Južnej Karolíny až po Kaliforniu) cez Strednú Ameriku až po južnú Argentínu. Na prelome 21. storočia sa jeho globálny areál zmenšil na približne 8,4 až 9 miliónov km², pričom k najväčšiemu poklesu populácie došlo na juhozápade Spojených štátoch amerických, v Mexiku, Brazílii a Argentíne. Dnešný areál výskytu jaguárov predstavuje tak menej ako polovicu územia, na ktorom žili okolo roku 1900.
Na život uprednostňuje tropický dažďový les, predsa však žije tiež v buši, alebo savane zarastenej stromami, húštinami, alebo trstinou. Jaguár žije skôr v nižších polohách ako vysoko v horách. Obvykle sa pohybuje v nadmorských výškach do 1 200 metrov, ale existujú aj výnimky, pretože bol videný v nadmorských výškach 2 100 metrov (Peru), 2 700 metrov (Bolívia) alebo až 3 800 metrov (Kostarika).
Podľa najnovších ale dosť odlišných odhadov (k roku 2018) žije v Severnej a Južnej Amerike asi 64 000 jedincov (z toho 89 %, t. j. cca 57 000 jedincov v Amazónii), alebo okolo 173 000 jedincov (138 000 až 208 000 jaguárov). Hustotu populácie je ťažké odhadnúť a v rôznych častiach areálu výskytu sa môže výrazne líšiť – počíta sa s 1 až takmer 12 dospelými jedincami na 100 km².
Charakteristické znaky vľavo|náhľad|Hlava jaguára Jaguár je robustná a svalnatá šelma. Dosahuje typickú hmotnosť okolo 55 až 95 kg; najväčší samec mal až 158 kg (približne váha levice alebo tigrice), najmenšia samica 36 kg. Samice sú o 10 až 30 % menšie ako samce. Dospelý jedinec dorastá priemerne dĺžky 112 až 185 cm, s chvostom, ktorý je o poznanie kratší ako u jeho africko-ázijského príbuzného, o 45 až 80 cm viac. Celková dĺžka samcov kolíše v priemere medzi 160 a 220 cm či 172 a 241 cm. Najväčší samec jaguára meral 244 cm (overená miera), podľa iných zdrojov až 270 cm. Celková dĺžka samíc sa pohybuje okolo 140 až 190 cm či 157 až 219 cm. Nohy sú podstatne kratšie v porovnaní s rovnako vážiacim tigrom alebo levom, ale sú silnejšie a robustnejšie. V kohútiku môže merať 65 až 75 cm. Je považovaný za najväčšiu mačkovitú šelmu Ameriky a tretiu najväčšiu na svete (po levovi a tigrovi).
Rozdiely vo veľkosti sú pozorované vo všetkých oblastiach výskytu jaguára, pričom najväčší jedinci žijú na severnej alebo južnej hranici areuálu – napr. v Pantanale či Llanose samce vážia v priemere 110 kg a samice 83 kg, zatiaľ čo v prírodnej rezervácii Chamela-Cuixmala na tichomorskom pobreží Mexika bola zaznamenaná telesná hmotnosť okolo 50 kg. Najmenší jaguári sa vyskytujú tiež v Amazónii a priľahlých rovníkových oblastiach, kde samce dosahujú priemernú hmotnosť 57 kg a samice 42 kg. Tí jaguári, ktorí našli domov v husto zalesnených oblastiach majú často tmavšie sfarbenie srsti a dorastajú do menších rozmerov, pravdepodobne kvôli menšiemu výskytu veľkých bylinožravcov v lesných biotopoch. náhľad|Jaguár s typickým sfarbením Srsť jaguára je svetlo žltá až hnedá či červenožltá posiata tmavými škvrnami. Spodná strana tela je vždy svetlejšia. Škvrny a ich tvary sa líšia: po stranách tela sa z nich stávajú rozety, ktoré pripomínajú kvet ruže, v ktorých strede sa môže nachádzať jedna alebo viac bodiek. Škvrny na hlave, krku, na bruchu a čiastočne aj na chrbte sú skôr plné, celé čierne, rovnako ako škvrny na chvoste. Na niektorých miestach sa škvrny spoja a vytvoria pruh. Špička chvosta je vždy čierna. Vzor srsti slúži ako kamufláž. Samica je rovnako sfarbená ako samec, avšak vzor (počet a rozvrh skvŕn) každého jedinca je unikátny ako odtlačok prsta u človeka. Konkrétne zviera je tak možné identifikovať i podľa jeho srsti. náhľad|Melanická forma jaguára Ako aj pri leopardovi škvrnitom môžeme pozorovať u neho melanickú formu (postihuje asi 10 % jedincov, najmä v Amazónii a bióme Cerrado). Prejavuje sa celou čiernou kožou, ale pri dobrom osvetlení sú na koži badateľné tmavšie škvrny. Čierne sfarbenie tela je spôsobené dominantnou, ale vzácnou alelou (alternatívnou formou génu). Výnimočne sa u jaguára môže objaviť aj albinizmus. vľavo|náhľad|Lebka Lebka jaguára môže byť dlhá viac ako 275 mm, ale obvykle sa jej dĺžka pohybuje medzi 190 a 260 mm. U samcov maximálna dĺžka lebky dosahuje 226 až 305 mm, u samíc potom 207 až 245 mm. Je robustná, krátka ale široká, najmä u samcov. Lebka je podobná lebke pumy, ale je skôr väčšia a má konkávny tvar nosovej kosti. V strednej časti jazylkového aparátu je elastický väz, ktorý umožňuje jaugárovi revať. Zubný vzorec je podobný ako u ostatných mačkovitých šeliem: = 30 zubov. Očné zuby môžu byť dlhé 23,5 mm, ale obvykle meria medzi 17,5 a 18,5 mm. Slúži na pevné uchopenie a usmrtenie koristi. náhľad|Roztvorená čeľusť jaguára