Denník N je slovenský denník, pôvodne len internetové médium, ktoré vzniklo po odchode časti členov redakcie denníka SME v roku 2014. Redakcia sa venuje investigatívnym, analytickejším a rozsiahlejším textom a popritom vyrába aj stručné a rýchle spravodajstvo. Médium je financované najmä z platieb od predplatiteľov. Denník N má od januára 2015 aj tlačenú podobu a od roku 2017 vydáva aj mesačník N magazín.
Financovanie a vlastnícke vzťahy Denník N je financovaný najmä z príjmov od predplatiteľov a z reklamy. Redakcia pravidelne zverejňuje informácie o hospodárení na redakčnom blogu.
Počet predplatiteľov bol vo februári 2015 viac ako 9 000, v marci 2016 viac ako 16-tisíc a vo februári 2017 mal 21-tisíc aktívnych predplatiteľov a 98-tisíc registrovaných čitateľov. Priemerný predaj printového denníka v závere roka 2016 bol pod 3 500 kusov. V prvom štvrťroku 2017 dosiahol počet predplatiteľov 23-tisíc a náklad sa držal nad 3 000 kusov. Na konci prvého štvrťroka 2018 mal Denník N 27-tisíc predplatiteľov, na konci prvého štvrťroka 2019 mal 35-tisíc predplatiteľov. Na konci roku 2020 mal Denník N 65-tisíc predplatiteľov. V roku 2024 Denník N deklaroval 70-tisíc platiacich čitateľov a marketingová kampaň v roku 2025 zvýšila počet predplatiteľov na 82-tisíc.
V roku 2015 podpísal Denník N (vtedy Projekt N) zmluvu s investormi, ktorými sa stali šiesti spolumajitelia spoločnosti ESET (Maroš Grund, Rudolf Hrubý, Richard Marko, Peter Paško, Miroslav Trnka a Anton Zajac). Investori za 1,2 milióna eur získali 51-percentný podiel vo firme. Akcionárska zmluva zabezpečuje aj redakčnú nezávislosť. Jediným majiteľom vydavateľstva N Press, s. r. o. (predtým GRAPE 2013 s. r. o.) sa tak 12. mája 2015N Press, s.r.o. In: stala akciová spoločnosť Denník N, a. s., ktorá bola zapísaná 2. apríla 2015 do obchodného registra.Denník N, a. s. In: Jej základné imanie 25 000 € tvorí 190 kmeňových listinných akcií na meno.
V priebehu prvého štvrťroka 2017 získalo akcie Denníka N 39 zakladajúcich členov redakcie a počet akcionárov tak spolu so šiestimi spolumajiteľmi Esetu a piatimi členmi vedenia vydavateľstva vzrástol na 50.
Spolumajiteľ Anton Zajac bol v novembri 2016 jedným z prvej trojice podporovateľov občianskeho združenia Progresívne Slovensko.
Redakčná rada V roku 2015, po založení Denníka N, tvorilo jeho redakčnú radu sedem členov: sociológ a diplomat Martin Bútora (v tom čase poradca prezidenta SR Andreja Kisku), publicista a bývalý šéfredaktor denníka SME Martin Milan Šimečka, hudobník a organizátor festivalu Pohoda Michal Kaščák, psychiater a spisovateľ Péter Hunčík, podnikateľ a zakladateľ internetového kníhkupectva Martinus Michal Meško, dramaturgička Zora Jaurová a advokátka Eva Kovačechová.
V súčasnosti (k 28. septembru 2024) má redakčná rada zloženie: sociológ Michal Vašečka (predseda), Martin Bútora, Eva Kovačechová, Péter Hunčík, výtvarníčka Ilona Németh a Michal Meško.
História Zakladateľmi (vedenie) sú Matúš Kostolný, Tomáš Bella, Lukáš Fila (riaditeľ vydavateľstva N Press), Konštantín Čikovský a Juraj Javorský. Impulzom pre vytvorenie projektu bol vstup finančnej skupiny Penta do majiteľskej štruktúry akciovej spoločnosti Petit Press, ktorá je vydavateľom Denníka SME.
Webová podoba (.projekt-n.sk) vznikla v novembri 2014, denník sa začal vydávať a predávať v januári roku 2015.
V roku 2016 získal Denník N päť Novinárskych cien Nadácie otvorenej spoločnosti (najviac zo slovenských médií). Najviac Novinárskych cien získal Denník N aj v nasledujúcich rokoch – v roku 2017 sedem a v roku 2018 sedem.
V októbri 2017 vyšiel N Magazín o kritickom myslení, ktorý rozoslali v náklade 24-tisíc kusov na takmer tristo škôl. Predávali vlastné knižné tituly, reklamné predmety a vybrané knihy od iných vydavateľstiev.
V decembri 2017 získala redakcia grant od spoločnosti Google v hodnote 754-tisíc eur, aby vytvorila open source predplatiteľský systém, ktorý bude môcť bezplatne využívať ktorýkoľvek vydavateľ na svete.
V roku 2018 začala redakcia tvoriť aj podcasty, jedna epizóda mala v priemere 5 000 stiahnutí.
V novembri 2018 vzniklo v Česku sesterské médium Deník N, jeho vznik podporilo v crowdfundingu 5 300 ľudí.
2. marca 2021 Denník N oznámil, že sa stal majiteľom portálu pre turistov Hiking.sk, založeného v roku 2002. Majiteľmi boli dovtedy Ľubomír Mäkký a Soňa Mäkká, na portáli budú pokračovať pod hlavičkou Denníka N.
V roku 2022 spustil Denník N spravodajský portál v maďarskom jazyku Napunk.
Vo februári 2026 ohlásil Denník N akvizíciu spravodajského portálu EUobserver.com prostredníctvom svojej novej belgickej dcérskej spoločnosti EUO BV, ktorú stopercentne vlastní Denník N, a. s. EUobserver.com sa zameriava najmä na dianie v Bruseli a Európskej únii.
Minúta po minúte Redakcia sa zameriava na publikovanie rozsiahlejších a analytickejších textov, ktoré sú určené najmä pre predplatiteľov, a popri tom vyrába rýchle a stručné spravodajstvo pod hlavičkou Minúta po minúte. Minúta po minúte je umiestnená na titulnej stránke webu denníka, na samostatnej podstránke mnt.sk a na mobilných aplikáciách pre iOS, Android a Windows Phone.
Aplikácia získala 2. miesto v kategórii Brandované aplikácie v súťaži AppsRulezz 2016. Získala tiež Cenu Google (Novinárska cena) za inovatívnu online žurnalistiku.
N magazín Po dvoch pokusných číslach v roku 2016 (jeden o kauze Kaliňák – Bašternák, druhý s výberom rozhovorov) začala redakcia od januára 2017 vydávať aj mesačník N Magazín.
Newslettre Denník N vyrába viacero newslettrov, ktoré umožňujú čitateľom dostávať informácie o témach, ktoré ich zaujímajú. Ľudia môžu dostať e-mailové upozornenie na témy, ktoré ich zaujímajú. Formou mailu môžu tiež dostať súhrn najdôležitejších správ dňa z Minúty po minúte či upozornenia na mimoriadne udalosti.
Redakcia tiež vyrába špeciálne newslettre – komentovaný výber troch udalostí dňa Newsfilter N, piatkový súhrn správ Filipa Struhárika o médiách a žurnalistike MediaBrífing, výber zaujímavostí zo zahraničnej tlače od Tomáša Bellu Tl;dr a newsletter Martina M. Šimečku vysvetľujúci zaujímavosti zo sveta Odkaz MMŠ.
Čitatelia môžu využiť aj notifikácie zasielané cez aplikácie, ale aj cez internetové prehliadače na stolových počítačoch i mobiloch.
Liberálna orientácia a boj proti dezinformáciám Povedľa periodík ako napríklad Sme, Pravda, Šport či Hospodárske noviny býva Denník N radený medzi najznámejších reprezentantov serióznej dennej periodickej tlače na území Slovenska. Liberálna svetonázorová orientácia stavia Denníka N do role protipólu konzervatívneho i sociálne ladeného (mediálneho, spoločenského i politického) prostredia. V slovenskej, tradične skôr konzervatívnej spoločnosti tak redaktori Denníka N v minulosti i dnes zastávajú viacero skôr nepopulárnych postojov. Inakosť napríklad prezentujú ako prirodzenú súčasť spoločenskej normy. Po vypuknutí migračnej krízy sa taktiež v dôsledku solidárnych postojov k utečencom, zdieľaných v rámci širšej skupiny médií a aktivistov, stali terčom hanlivých označení ako "slniečkári", "pravdoláskari" či "bratislavská kaviareň". Aj v konzervatívnom prostredí však denník býva spravidla rešpektovaný, keďže „si dávajú záležať na overovaní faktov a sú aj oceňované za kvalitu spravodajstva“.
Denník a jeho redaktori sa zaoberajú aj pôsobením propagandy a šírením hoaxov na Slovensku. Spolu s ďalšími médiami podľa Marianny Bachledovej: „analyzujú a na správnu mieru uvádzajú nepravdivé informácie šíriace sa z alternatívnej mediálnej scény s cieľom destabilizovať verejnú mienku.“ Denník tiež vydal príručku pre stredné školy, ktorá mala študentov oboznámiť s problematikou. V nadväznosti na túto činnosť sa možno v publikáciách z radov alternatívnej až konšpirátorskej scény stretnúť s výrazne nepriateľskou kritikou (napr. zo strany prispievateľov do časopisu Zem & Vek). Medzi kritikov Denník N patrí aj Vladimír Malíček, odborný asistent na Akadémii Policajného zboru v Bratislave (mediálne známy ako člen skupiny skinheadov, ktorý napadol študenta Daniela Tupého a ktorý vystupoval ako svedok v prípade jeho vraždy). Vo svojej knihe Politický islam optikou dezinformácii a propagandy (2019) redaktorov Denníka N a SME obvinil, že kladú dôraz na vytváranie vlastnej reality, nie na jej popis. Podľa jedného zo zakladateľov Denníka N, Vladimíra Šnídla, býva Denník N často obviňovaný zo šírenia proamerickej propagandy a označovaný ako protiruský. Dôkazy sa však podľa Šnídla „obvykle nedodajú alebo za propagandu označujú akýkoľvek kritický článok o Putinovi“. Americké veľvyslanectvo podľa novinára zároveň síce „udržiava kontakty s niektorými slovenskými novinármi, ktorí sa venujú zahraničným alebo bezpečnostným témam“, avšak nejde o propagandu, ale tzv. verejnú diplomaciu, v ktorej je tiež možné nájsť istý propagandistický nádych.
Spory s politikmi Redaktori Denníka N boli dlhodobo kritickí voči vládam pôsobiacim na Slovensku, a to aj v prechádzajúcom období, keď niektorí z nich pracovali v denníku SME. Denník v minulosti otvoril viaceré spoločensky citlivé kauzy, ako napríklad otázku originality akademických prác slovenských politikov, osobitne rigoróznej práce Andreja Danka. Už počas druhej vlády Róberta Fica (do roku 2016) preto zo strany vlády došlo k ignorovaniu otázok od novinárov Denníka N. Dôvodom bolo podľa Úradu vlády údajné tendenčné informovanie o práci vlády, ktoré malo vyvrcholiť odštartovaním „politickej antikampane“. Denník N sa argumentujúc porušením jeho práva slobodne podnikať obrátil na súd. Na stranu Denníka N sa postavila aj Tlačová rada SR a ombudsmanka Jana Dubovcová. Ústavný súd SR nakoniec ústavnú sťažnosť odmietol z dôvodu nedostatku právomocí.
24. novembra 2023 publikoval Denník N informáciu o tom, že prezidentka Zuzana Čaputová a minister životného prostredia Tomáš Taraba poletia na svetovú klimatickú konferenciu separátne, pričom v titulku použil formuláciu „radšej každý zvlášť“. Minister Taraba na tlačovej besede článok označil za hoax. Voči formulácii sa ohradila aj vtedajšia kancelária prezidentky Čaputovej. Denník následne titulok preformuloval a doplnil stanoviská dotknutých strán.
Kritika za článok o „radikálne katolíckych skupinách“ V auguste 2025 Konzervatívny denník Postoj skritizoval Denník N za článok Kristiny Böhmer o konzervatívnych mimovládnych organizáciách, v ktorom sa venovali financovaniu a protirodovej agende týchto organizácií, odkazujúc sa na štúdiu Európskeho parlamentného fóra (EPF) pre sexuálne a reprodukčné práva. Postoj označil článok za jednostranný a manipulatívny a proti tvrdeniam sa ohradila aj predsedníčka Fóra života Marcela Dobešová. Denník N v reakcii zverejnil ospravedlnenie a opravu, v ktorej zohľadnil, že štúdia EPF neuvádza podiel problematických príjmov na rozpočtoch dotknutých organizácií, a z textu odstránil pasáže týkajúce sa organizácií Fórum života a Áno pre život, ktoré obsahovali skreslené alebo nepravdivé tvrdenia o klasifikácii ich činnosti.
Etické otázky v súvislosti so vzťahom Moniky Tódovej a Pamely Záleskej