Červené vrchy () sú horský masív a jedna z geomorfologických častí Tatier, nachádzajúci sa na severovýchodnom okraji Západných Tatier. Prechádza nimi slovensko-poľská hranica a sú súčasťou Tatranského národného parku.

Vymedzenie Najmenšia časť podcelku zo severu a západu vymedzuje štátna hranica, na juhozápade susedia Liptovské Tatry, južným smerom ležia Liptovské kopy a východným smerom nadväzujú Vysoké Tatry. Nachádza sa nad údoliami Tichá dolina, Dolina Tomanowa (v Poľsku), Tomanovská dolina (na Slovensku), Dolina Kondratowa, Dolina Małej Łąki a Dolina Miętusia a Dolina Kościeliska. Najvyšší vrchol je Kresanica,

Topografia Červené vrchy sa skladajú zo štyroch vrcholov. Od západu k východu to sú: Temniak (poľsky Ciemniak) –  Kresanica (poľsky Krzesanica) –  Malolučniak (poľsky Małołączniak) –  Kondratova kopa (poľsky Kopa Kondracka) – 

Sú rozdelené 3 sedlami: Mułowa Przełęcz (slovenský azda Mulové sedlo) – , medzi Temniakom a Kresanicou Litvorové sedlo (poľsky Litworowa Przełęcz) – , medzi Kresanicou a Malolučniakom Małołącka Przełęcz – , medzi Malolučňiakom a Kondratovou kopou.

Z Červených vrchov k severu odbočuje niekoľko hrebeňov. Sú to: hrebeň odbočujúci z Kondratovej kopy, ktorý končí na Giewonte; Červený hrebeň; Kozí chrbát ako najdlhší hrebeň odbočujúci z Temniaku cez Chudą Turnię a Upłaziańską Kopę až na Upłaziański Wierszyk. Na južnej strane odbočuje z Kresanice Rozpadlý grúň (Rozpadlý hrebeň), zatiaľ čo z Temniaku na západ vedie: Wysoki Grzbiet a Tomanowy Grzbiet. Na Temniaku hlavný hrebeň mení smer k juhu a od skál Stoly padá k Tomanovskému sedlu (1 686 m).

Geomorfológia a príroda Geologické zloženie Červených vrchov je veľmi pestré. Jadro masívu sa skladá zo sedimentárnych hornín (vápenca a dolomity zo stredného triasu) a vrcholy sú pokryté plášťom kryštalických hornín (žula, rula). Pod vrcholmi ležia ľadovcové kary. V masíve Červených vrchov sa nachádza mnoho jaskýň, vrátane najväčšej v Tatrách: Jaskinia Marmurowa Jaskinia Mała w Mułowej Jaskinia Miętusia Śnieżna Studnia Jaskinia Wielka Śnieżna Jaskinia Wysoka za Siedmioma Progami.

Názov Červených vrchov pochádza z červeno-hnedého sfarbenia ich svahov, ktoré im dáva rastlina sítina trojklaná (Juncus trifidus), ktorá sa na jeseň a často už v polovici leta prefarbí na červenú. Okrem tu rastie tráva hôľnička dvojradová (Oreochloa disticha) a rastlina chlpaňa gaštanová tmavá (Luzula alpinopilosa). Vzhľadom na pestrý geologický substrát Červených vrchov tu rastú rôznorodé druhy rastlín, vyskytujú sa tu kalcifilné rastliny (vápnomilné) a zároveň kalcifóbne rastliny (kyslomilné).

História Výšku hôr prvýkrát barometrický zmeral Ludwik Zejszner v roku 1838, on tiež prvýkrát opísal ich geologickú stavbu. Novšie výskum stavby hôr neskôr vykonal Ferdinand Rabowski. V rokoch 1923/24 prebehol komplexný prieskum a inventarizácia bohatej vegetácie. Výskum mnohých jaskýň sa začal v roku 1912, kedy Mariusz Zaruski prenikol v Jaskini Rozpadłej do hĺbky 45 m.

V Červených vrchoch sa páslo, a to až pod vrcholmi, už v dávnej minulosti. Poľská strana bola súčasťou pastvín Hali Mała Łąka, Hali Miętusiej a Hali Upłaz.Zofia Radwańska-Paryska, Witold Henryk Paryski: Wielka encyklopedia tatrzańska. Poronin: Wydawnictwo Górskie, 2004. ISBN 83-7104-009-1.

Turistika Exponované hrebene a vrcholy Červených vrchov poskytujú po celej dĺžke rozsiahle výhľady. Vrcholy a hrebene sú relatívne ľahko dostupné a pre letných turistov nepredstavujú technické problémy. Sú trávnaté, mäkké a zaoblené, avšak končia prevažne veľmi prudkými, niekoľko stoviek metrov vysokými skalami, čo už bolo príčinou mnohých nehôd medzi turistami.

Tichou dolinou a hrebeňom vedú značené turistické trasy, ktoré sa križujú v Suchom sedle. Z neho je ľahko dostupný Kasprov vrch s vrcholovou stanicou lanovky, vedúcej z poľskej strany.

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Pohoria na Slovensku Kategória:Západné Tatry Kategória:Pohoria v Poľsku Kategória:Geomorfologické časti na Slovensku