Česko-slovenské vojenské letectvo bolo leteckou zložkou Česko-slovenskej armády (v rokoch 1954 – 1990 Československej ľudovej armády). Vzniklo 30. októbra 1918 ako Letecký zbor Československej brannej moci. Pri vzniku česko-slovenského vojenského letectva stáli letci bojujúci počas prvej svetovej vojny v rakúsko-uhorských cisárskych a kráľovských leteckých zboroch a tiež aj príslušníci česko-slovenských légií. Rakúsko-uhorskú, nemeckú a francúzsku techniku v letectve postupne nahradili domáce konštrukcie hlavných dodávateľov Aero, Avia a Letov, ktoré boli tiež vyvážané do zahraničia. Mníchovská dohoda a následná okupácia Čiech a Moravy znamenali dočasný zánik letectva na území Česko-Slovenska, s výnimkou Slovenských vzdušných zbraní.
Mnohí príslušníci bývalého letectva prvej Česko-slovenskej republiky bojovali počas druhej svetovej vojny v exile. Dňa 1. júna 1940 bola podpísaná česko-slovensko-francúzska dohoda o zriadení samostatného česko-slovenského vojenského letectva vo Francúzsku. Prvou jednotkou letectva v Spojenom kráľovstve bola od 12. júla 1940 310. (česko-slovenská) peruť RAF, neskôr vznikli ešte tri ďalšie perute. V Sovietskom zväze sa 25. januára 1945 stala najväčšou jednotkou česko-slovenského letectva na východnom fronte 1. česko-slovenská zmiešaná letecká divízia.
Po skončení vojny bolo vojenské letectvo na území Česko-Slovenska obnovené a po roku 1948 sa dostalo pod kontrolu komunistickej strany. V roku 1955 sa stalo súčasťou síl Varšavskej zmluvy a bolo prezbrojené na sovietsku leteckú techniku. Medzi domáce typy vo výzbroji patrili, napríklad cvičné lietadlá Aero L-29 Delfín či Aero L-39 Albatros. Na začiatku 90-tych rokov malo česko-slovenské vojenské letectvo k dispozícií celkovo 500 lietadiel a 184 vrtuľníkov. Česko-slovenské vojenské letectvo zaniklo so zánikom Česko-Slovenska v roku 1992.
Názov od 30. októbra 1918 do 14. marca 1939: Letecký zbor Československej brannej moci od 1. júna 1945 do 15. augusta 1950: Letectvo hlavného štábu brannej moci od 15. augusta 1950 do 1. júna 1954: Letectvo Československej armády od 1. júna 1954 do 1. januára 1957: Letectvo Československej ľudovej armády od 1. januára 1957 do 1. novembra 1966: Letectvo a protivzdušná obrana štátu od 1. novembra 1966 do 1. januára 1976: Letectvo a vojská protivzdušnej obrany štátu od 1. januára 1976 do 14. marca 1990: Letectvo Československej ľudovej armády od 14. marca 1990 do 1. mája 1990: Letectvo Československej armády od 1. mája 1990 do 1. mája 1991: Letectvo a protivzdušná obrana štátu od 1. mája 1991 do 31. decembra 1992: Letectvo a protivzdušná obrana
História Prvá svetová vojna a česko-slovenské légie História česko-slovenského letectva siaha do obdobia pred vznikom samostatnej Československej republiky. Počas prvej svetovej vojny vznikali v zahraničí české vojenské jednotky, neskôr označované ako légie. Niekoľko Čechov slúžilo tiež v dohodových letectvách – vo francúzskom deväť a v talianskom pätnásť letcov. Augustin Charvát zostrelil nad západným frontom dve nepriateľské lietadlá a Václav Pilát zničil nemecký pozorovací balón. Najviac českých vojakov (cca 500) však slúžilo v rakúsko-uhorskom letectve.
Prvé samostatné letecké útvary česko-slovenských légií vznikli v Rusku, kde bol koncom februára 1918 zriadený 1. česko-slovenský letecký a automobilový oddiel, ktorý mal k dispozícii tamojšie francúzske vojenské sklady. Činnosť jednotky negatívne ovplyvnil postup nemeckej armády do Ruska zmietaného občianskou vojnou a tiež vynútené odovzdanie piatich lietadiel boľševikom. K prvému letu českého vojenského lietadla došlo 10. apríla 1918, kedy odštartovalo lietadlo Sopwith 1½ Strutter pilotované Levom Melčom a Josefom Skálom. Krátko po vzlete však letci nezvládli riadenie a stroj bol pri núdzovom pristátí ťažko poškodený. Lietadlá légií boli využívané predovšetkým k prieskumným úlohám. K prvej strate v boji došlo 16. októbra 1918 pri stíhaní boľševického pozorovacieho lietadla, kedy padol ruský príslušník jednotky práporčík Vladimirov. Na začiatku roku 1920 sa letecký oddiel spolu s ďalšími legionármi prepravil z Vladivostoku do vlasti.
Vznik česko-slovenského letectva a medzivojnové obdobie thumb|right|SPAD S.VII v službách Leteckého zboru Československej brannej moci vo Vojenskom leteckom učilišti v Chebe začiatkom 20. rokov 20. storočia
V priebehu dní okolo 28. októbra 1918 sa na pražskom Žofíne zhromaždili českí vojaci rakúsko-uhorskej armády, ktorí sa vracali domov z frontov. Vzniklo tu jadro skupiny, z ktorej neskôr mala byť vytvorená vojenská jednotka. Hlavnou postavou tejto jednotky bol stotník Jindřich Kostrba, ktorý okolo seba zhromaždil asi 30 pilotov, pozorovateľov a niekoľko mechanikov. Následne vznikol Letecký zbor Československej brannej moci. Na lúke v Strašniciach vzniklo prvé letisko. Boli sem privezené všetky lietadlá, ktoré po zániku Rakúsko-Uhorska zostali na území nedávno vzniknutého Česko-Slovenska. Najviac lietadiel pochádzalo z bývalej leteckej školy v Chebe. Ďalšie lietadlá nám dodali vtedajší spojenci. Keďže česko-slovenské vojenské letectvo spoločne s celou armádou bolo pod vplyvom francúzskej vojenskej misie, Francúzsko z časti darovalo, z časti predalo Česko-Slovensku svoje prebytky lietadiel SPAD S.VII a S.XIII. Celkovo išlo o približne 140 až 150 kusov. Česko-slovenské vojenské letectvo sa tak stalo tretím najväčším používateľom týchto lietadiel. Na lietanie však bolo určených 117 SPADov a zvyšok bol určený ako zdroj náhradných dielov. Počet SPADov u bojových jednotiek bol ešte menší. Koncom decembra 1919 ich bolo 41, v januári 1921 47 a k 20. októbru 1921 ich bolo 44. Najväčší počet SPADov u bojových jednotiek bol dňa 11. októbra 1922, kedy bolo vo výzbroji 58 lietadiel SPAD S.VII a 29 SPADov S.XIII. Väčšina strojov bola presunutá do Vojenského leteckého učilišťa v Chebe, kde slúžili k základnému výcviku stíhacích pilotov. Lietadlá SPAD boli kvôli vysokej únave materiálu postupne uzemňované. V roku 1925 boli nahradené stíhacími lietadlami česko-slovenskej výroby Avia BH.21.
thumb|left|Avia BH.21
Lietadlá z obdobia prvej svetovej vojny boli už zastarané a často aj v nevyhovujúcom technickom stave. Vedenie letectva aj leteckí konštruktéri si tento fakt uvedomovali, a tak v roku 1920 po prvýkrát vzlietlo lietadlo Letov Š.1. Išlo o prvé lietadlo česko-slovenskej výroby. Následne vznikli aj prvé stíhačky Aero Ae.02 a jednoplošník Avia BH.3. V polovici 20. rokov sa štandardným stíhacím lietadlom stala Avia BH.21, ktorá umožnila aj radovým pilotom nacvičovať vysokú akrobaciu. Avia BH.21 bolo prvé česko-slovenské stíhacie lietadlo vyrábané vo veľkom počte. Jedným z mnohých úspechov bolo víťazstvo stroja BH.21 na medzinárodnej súťaži stíhacích lietadiel v Bruseli. Víťazné lietadlo zakúpila aj s licenčnými právami belgická firma SABCA. Na lietadlách BH.21 získal celý rad pilotov akrobatické skúsenosti, z ktorých mená ako Malkovský, Novák, Široký, Hubáček a ďalší boli známe po celom svete.
thumb|right|Stíhací dvojplošník Avia B.534.IV
Zhoršujúca sa zahranično-politická situácia začiatkom 30. rokov si vyžiadala modernizáciu leteckého parku česko-slovenského vojenského letectva. Ministerstvo národnej obrany preto vyhlásilo súťaž na novú štandardnú stíhačku pre česko-slovenské letectvo. Konštrukcia továrne Avia sa ukázala spomedzi ostatných strojov tovární Letov a Praga zapojených do súťaže najlepšia. Išlo o stíhačku Avia B.534, ktorá oplývala výbornou stúpavosťou, manévrovateľnosťou aj pomerne vysokou rýchlosťou, ktorá sa blížila k /h. Avie B.534 si spoločne s akrobatickými Aviami Ba.122 získali veľkú popularitu na medzinárodnom leteckom mítingu v švajčiarskom Zürichu v roku 1937.
thumb|left|Avia B.35 v roku 1938
Všetky početne väčšie vojenské letectvá však v tom čase masovo prechádzali na jednoplošné dizajny. Česko-slovenskí predstavitelia, konfrontovaní s výkonným nemeckým jednoplošníkom Messerschmitt Bf 109 zistili, že Avia B.534 prekonáva nemecký stroj v stúpavosti a obratnosti, ale nie v rýchlosti. Preto bol zadaný vývoj jednoplošného nástupcu B.534, nazvaný Avia B.35, ktorý po prvýkrát vzlietol v čase mobilizácie 28. septembra 1938. Vývoj tohto lietadla začal až príliš neskoro na to, aby bolo možné ho zaradiť včas do výzbroje česko-slovenského vojenského letectva. Čoskoro na to, 30. septembra 1938, došlo k podpísaniu Mníchovskej dohody medzi Nemeckom, Francúzskom, Talianskom a Spojeným kráľovstvom, ktorá Česko-Slovensku nariaďovala postúpiť územie Sudet Nemecku pod vyhrážkou, že v prípade vypuknutia vojny s Nemeckom bude Česko-Slovensko prehlásené za agresora a ponechané bez pomoci. Česko-slovenská vláda sa aj napriek vysokej morálke vojska a nedokončenému, ale aj tak silnému systému opevnenia rozhodla mníchovskému diktátu podriadiť. O necelý pol rok neskôr, 15. marca 1939, bol celý zvyšok Česka, už bez Slovenska, ktoré po nemeckom viacmenej ultimáte vyhlásilo samostatnosť, obsadený Wehrmachtom a premenovaný na Protektorát Čechy a Morava. Znamenalo to aj konečnú likvidáciu česko-slovenského letectva. Letecký priemysel bol skonfiškovaný a veľká časť lietadiel bola zabavená. Nemecko časť rozpredalo a časť zaradilo do Luftwaffe k prevažne druholíniovým službám a na experimenty. Veľkému počtu pilotov a personálu zaniknutého česko-slovenského letectva sa podarilo uniknúť do Poľska a Francúzska. V Poľsku však úrady nejavili ochotu prípad riešiť (väčšina vojakov bola potom prevedená do Francúzska, kde vstúpili do cudzineckej légie, aby mohli byť prijatí do francúzskej armády). Začiatkom augusta 1939 si aj poľská vláda uvedomila nebezpečenstvo, ktoré jej hrozilo od nacistického Nemecka, a preto bola časť pilotov, ktorá zatiaľ neodišla do Francúzska, prijatá do poľského letectva. Medzitým už v nezávislom Slovenskom štáte vznikli Slovenské vzdušné zbrane na základe česko-slovenského Leteckého pluku 3 „Generála-letca Milana Rastislava Štefánika“, ktorý ako jediný zo šiestich česko-slovenských leteckých plukov bol umiestnený na Slovensku.
Štruktúra leteckých jednotiek v roku 1938 Tento zoznam zobrazuje rozsah pôsobnosti leteckých jednotiek Letectva Československej brannej moci (stav z 1. júla 1938):
Krajinské vojenské veliteľstvo v Prahe Veliteľstvo krajinského letectva v Prahe Letecký pluk 1 „Tomáša Garrigue Masaryka“ (Hradec Králové) Letka 2 (Praha-Kbely) Letka 4 (Plzeň-Bory) Letka 11 (Praha-Kbely) I. peruť leteckého pluku 1 (Hradec Králové) Letka 1 Letka 61 II. peruť leteckého pluku 1 (Milovice) Letka 3 Letka 6 Letka 66 III. peruť leteckého pluku 1 (Hradec Králové) Letka 31 – Avia B.534.3, Avia B.534.70, Avia B.534.77, Avia B.534.81, Avia B.534.103, Avia B.534.104, Avia B.534.129, Avia B.534.137, Avia B.534.276 Letka 32 – Avia B.534.004, Avia B.534.084, Avia B.534.128, Avia B.534.192, Avia B.534.193, Avia B.534.252, Avia B.534.261, Avia B.534.265, Avia B.534.277 Letka 34 – Avia B.534.227, Avia B.534.278, Avia B.534.279, Avia B.534.280, Avia B.534.281 Náhradná peruť leteckého pluku 1 (Hradec Králové) Cvičná letka leteckého pluku 1 Náhradná letka leteckého pluku 1 Krajinské vojenské veliteľstvo v Brne Veliteľstvo krajinského letectva v Brne Letecký pluk 2 „Dr. Edvarda Beneša“ (Olomouc) I. peruť leteckého pluku 2 (Olomouc) Letka 5 Letka 14 Letka 63 II. peruť leteckého pluku 2 (Vyškov) Letka 7 – Letov Š.328 Letka 8 Letka 62 III. peruť leteckého pluku 2 (Olomouc) Letka 33 Letka 35 Letka 36 Letka 51 – Avia B.534.180, Avia B.534.272, Avia B.534.273, Avia B.534.274 Náhradná peruť leteckého pluku 2 (Olomouc) Cvičná letka leteckého pluku 2 Náhradná letka leteckého pluku 2 Krajinské vojenské veliteľstvo v Bratislave Veliteľstvo krajinského letectva v Bratislave Letecký pluk 3 „Generála-letca Milana Rastislava Štefánika“ (Piešťany) I. peruť leteckého pluku 3 (Vajnory) Letka 9 Letka 64 – Aero A.100 II. peruť leteckého pluku 3 (Spišská Nová Ves) Letka 12 Letka 13