Jindřich Plachta vlastným menom Jindřich ŠolleMatričný záznam o narodení a krste (* 1. júl 1899, Plzeň – † 6. november 1951, PrahaRudé právo, 7.11.1951, s.8, Divadelní a filmový umělec Jindřich Plachta zemřel) bol český herec a spisovateľ.
Mladosť Narodil sa ako najstaršie dieťa v rodine (mal dve sestry) a na príkaz otca, montéra a strojného zámočníka v plzenskej Škodovke, musel ísť študovať na obchodnú akadémiu. V rokoch 19101911 bol s rodičmi v ukrajinskom Bachmute (toho času súčasť Ruskej ríše), kde otec pracoval na výstavbe liehovaru. Antonín Dvořák: Jindřich Plachta, Orbis, Praha, 1962, str. 9 a navštevoval miestnu školu. Počas štúdií vystupoval Plachta potajomky v plzenskom divadle ako štatista a s priateľmi založil ochotnícky spolok JaroAntonín Dvořák: Jindřich Plachta, Orbis, Praha, 1962, str. 6, 8. Po maturite odišiel pracovať ako úradník do pobočky Pražské úvěrní banky v KrakoveAntonín Dvořák: Jindřich Plachta, Orbis, Praha, 1962, str. 12 a v roku 1918 sa vrátil do Prahy.
Divadelné kariéra V Prahe vzniklo po prvej svetovej vojne veľké množstvo divadielok a kabaretov. Začínal v kabarete Satyr v hostinci U Znamenáčků, neskôr pracoval ako šepkár, čo mu však veľmi nešlo. Šéf kabaretu Červená sedma Jiří Červený si všimol jeho herecký talent, preto ho na Silvestra v roku 1921 angažoval opäť ako bábu Acetylénku.Antonín Dvořák: Jindřich Plachta, Orbis, Praha, 1962, str. 13 Po tom, ako jeho vystúpenie videl Vlasta Burian, okamžite mu ponúkol hosťovanie, neskôr aj angažmán vo svojom divadle. Podobne ako Jaroslav Marvan mal robiť "nahrávača", no Plachta si začal získavať veľkú priazeň publika, čo ohrozovalo samotného Buriana. Napätú situáciu vyriešil odchodom z divadla a následne si zahral v sezóne 1925/1926 ako hosť v troch reprízach hry W.Shakespeara Blažena a Beneš aneb Mnoho povyku pro nic na scéne Národného divadla, kam ho priviedol režisér Karel Hugo Hilar, ktorý ho videl v divadle u Vlastu Buriana.Antonín Dvořák: Jindřich Plachta, Orbis, Praha, 1962, str. 21, 22
Na sezónu 1929/1930 ho angažovali do Osvobozeného divadla Jiří Voskovec s Janom Werichom, kde vystúpil v dvoch hrách, napr. Fata Morgana, kde hral po boku Ferenca Futuristu. Na sezónu 1930/1931 sa vrátil opäť do Divadla Vlasty Buriana, avšak v rokoch 1933 až 1937 bol znovu v Osvobozenom divadle.Jaromír Pelc: Osvobozené divadlo, Mladá fronta, Praha, 1990, 488 s., ISBN 80-204-0165-2. Oddíl "Osvobozené divadlo neznámé" obsahuje záznamy improvizačně rozvinutých scén např. z her Osel a stín, Kat a blázen, Vždy s úsměvem nebo Panorama 1927-1937, v nichž vystupuje Jindřich Plachta jako jevištní partner J. Voskovce a J. Wericha. Hral tiež v Tylovom divadle,Antonín Dvořák: Jindřich Plachta, Orbis, Praha, 1962, str. 22–6 v rokoch 1938 až 1941 v Divadle U Nováků a za vojny Nezávislom divadle a Velké operete.
Po vojne nasledovalo Divadlo 5. května (19451946), kde bola vytvorená herecká skupina zvaná Divadlo pod PlachtouLadislav Tunys: Dobrák od kosti Jindřich Plachta, vyd. Ametyst, Praha, 2003, str. 164, 169, ISBN 80-85837-43-9, ktorá cestovala na vidiek so zájazdovými predstaveniami pod hlavičkou "Vesnického divadla". Skupina odohrala 70 predstavení a v októbri 1946 ukončila svoju činnosť kvôli zhoršeniu zdravotného stavu Plachty.Jaroslav Pucherna a kol.: Prišlo divadlo, vyd. Orbis pre Státní zájezdové divadlo, Praha, 1961, str. 14, 20. Herec dostal niekoľkokrát ponuku stať sa členom Národného divadla, no pre svoju vrodenú skromnosť a malú vieru vo svoje nadanie, ju vždy odmietol. Až v rokoch 19481949 v Národnom divadle jednu sezónu pôsobil, Antonín Dvořák: Jindřich Plachta, Orbis, Praha, 1962, str. 44. no od roku 1950 až do svojej smrti bol v Ústrednom divadle československej armády (dnešnom Vinohradskom divadle). Jeho poslednou divadelnou rolou tu bola postava krajčíra Ondreja Poláka v Jiráskovej hre Jan Hus.
Citát
Film Ako filmový herec začal pôsobiť ešte v ére nemého filmu, no jeho herecké schopnosti sa prejavili až po nástupe zvukového filmu. Zahral si už v 20. rokoch v rakúskom filme Šťastie u žien (Sachsfilm, réžia Otto Haas), Antonín Dvořák: Jindřich Plachta, Orbis, Praha, 1962, str. 34 prvú väčšiu úlohu dostal však až v dvadsiatich siedmich rokoch v nemej verzii filmu Dobrý vojak Švejk. Filmovou hviezdou sa stal až začiatkom tridsiatych rokov, po filmoch s Vlastom Burianom a tiež v Mužoch v ofsajde. Výraznou postavou bol aj jeho detektív Klubíčko vo filme Vražda v Ostrovní ulici (nakrútil režisér Svatopluk Innemann podľa románu Emila Vachka Muž a tieň), čo bol prvý film natočený v ateliéroch A-B Barrandov.Stanislav Motl: Mraky nad Barrandovem, Rybka Publishers, 2006, str. 25, ISBN 80-86182-51-7 Do konca 2. svetovej vojny potom natočil skoro osemdesiat filmov a väčšina jeho rol divákov okúzľuje dodnes. Napríklad profesor Matulka z filmu Cesta do hlubin študákovy duše (1939). Vo 30. rokoch patril medzi šesť najslávnejších filmových hviezd (Smolík, Plachta, Haas, Nedošínská, Baarová, Mandlová).Antonín Dvořák: Jindřich Plachta, Orbis, Praha, 1962, str. 28
Pretože bol presvedčeným komunistom, nemal po 2. svetovej vojne problémy prejsť do zoštátneného filmu. Dokonca si sám napísal scenár k filmu Pan Novák, ktorý propagoval vtedajšie heslo "70 tisíc ľudí z administratívy do výroby". Zahral si úradníka, ktorý je preradený do továrne. Ešte krátko pred svojou smrťou, v lete 1951 navštívil s delegáciou čs. filmových pracovníkov Sovietsky zväz.Antonín Dvořák: Jindřich Plachta, Orbis, Praha, 1962, str. 56
Spisovateľ Písal humoristické články, básne, fejtóny a črty, predovšetkým do Rudého práva, Tvorby, Haló-nedeľných novín (tu vychádzali jeho pravidelné Kútiky) a Lidových novín Antonín Dvořák: Jindřich Plachta, Orbis, Praha, 1962, str. 39, 50-52 .
Literatúra (výber) Pučálkovic Amina – vo svojej dobe veľmi známa humoristická kniha (o žirafe v činžiaku), ktorá bola neskôr upravená aj ako televízna animovaná rozprávka a audiokniha na CD, ktorú nahovorili Jiří Lábus a Jaroslava Kretschmerová. Dějepis světa a okolí Trampský nástin historie Radiopotlachy paní Acetylénové (vychádzalo na pokračovanie)
Osobný život Mal dve sestry, Helenu a Vilmu (vydatú za architekta Hurta). Za 2. svetovej vojny bola celá rodina zapojená do ilegálnej odbojovej činnosti, pomáhala napríklad ukrývať odbojára, člena ilegálneho ÚV KSČ Jana Ziku.Stanislav Motl: Mraky nad Barrandovem, vyd. Rybka Publishers, 2006, str. 154–6, ISBN 80-86182-51-7Antonín Dvořák: Jindřich Plachta, Orbis, Praha, 1962, str. 32–3 Z prvého manželstva mal dve deti, dcéru Alenu a syna Zdeňka (* 1924, neskorší historik Dr. Zdeněk Söll). Po 2. svetovej vojne, aj keď nebol zdravý, ako komunistaAntonín Dvořák: Jindřich Plachta, Orbis, Praha, 1962, str. 32 chodil na brigády do kladnianskych baní a pomáhal budovať socializmus. Možno aj to urýchlilo jeho predčasnú smrť v päťdesiatich dvoch rokoch. 25. februára 1948 podpísal výzvu prokomunistickej inteligencie Kupředu, zpátky ni krok podporujúcu komunistický prevrat.
Miestom jeho posledného odpočinku sú Olšanské hřbitovy v Prahe.
Zaujímavosti Svoje umelecké meno Plachta si Jindřich Šolle dal podľa svojej prezývky zo školských rokov, keď mu jeho matka ušila veľkú pelerínu, ktorá na jeho chudom tele doslova viala. Jeden z učiteľov na neho zavolal: "Kam s tou plachtou?"Antonín Dvořák: Jindřich Plachta, Orbis, Praha, 1962, str. 5 a prezývka mu od tej doby zostala.
Ocenenie 1941 Národná cena za filmové umenieAntonín Dvořák: Jindřich Plachta, Orbis, Praha, 1962, str. 34
Divadelné úlohy (výber) 1921 Jindřich Plachta: Vůněslava Acetylenová, V. Acetylenová, Červená sedma 1926 William Shakespeare: Blažena a Beneš aneb Mnoho povyku pro nic, Stráž, Národní divadlo, réžia K.H.Hilar 1929 V+W: Fata Morgana, Kat, Osvobozené divadlo, réžia V+W 1933 V+W: Osel a stín, Hippodromos, Osvobozené divadlo, réžia Jindřich Honzl 1934 V+W: Kat a blázen, hostinský Almara, Osvobozené divadlo, réžia Jindřich Honzl 1934 V+W: Slaměný klobouk, svokor Nonancourt, Osvobozené divadlo, réžia Jindřich Honzl 1935 V+W: Vždy s úsměvem, Antonín v scénke Ponorka 35, Osvobozené divadlo, réžia Jindřich Honzl 1936 V+W: Balada z hadrů, Purkmistr, Osvobozené divadlo, réžia Jindřich Honzl 1936 V+W: Nebe na zemi, notár Bartolus, Osvobozené divadlo, réžia Jindřich Honzl 1936 V+W: Rub a líc, Riaditeľ Hart, Osvobozené divadlo, réžia Jindřich Honzl 1946 G. Gradov: Směšná práce, titul. rola, Venkovské divadlo, réžia Zdeněk Míka 1947 Jiří Mahen: Ulička odvahy, vojak, Divadlo 5. května, réžia František Salzer 1947 N. V. Gogol: Ženitba, Podkolesin, Divadlo 5. května, réžia Vítězslav Vejražka 1947 J. K. Tyl: Čert na zemi, čert, Divadlo 5. května, réžia Stanislav Vyskočil 1948 A. N. Ostrovskij: Les, Karp, Národní divadlo, réžia Aleš Podhorský 1948 L. M. Leonov: Jabloňové sady, Kasper Kasperovič Žabro, Tylovo divadlo, réžia Miloš Nedbal 1949 N. F. Pogodin: Kremelský orloj, robotník, Národní divadlo, réžia Aleš Podhorský 1949 Vladislav Vančura: Josefina, Maleček, Tylovo divadlo, réžia Jindřich Honzl a Antonín Dvořák 1949 Alois Jirásek: Lucerna, Pan Franc, Národní divadlo, réžia Josef Pehr 1951 Alois Jirásek: Jan Hus, krajčír Ondřej Polák, Ústřední divadlo československé armády, réžia Otto Haas
Filmografia (výber) 1926 Dobrý vojak Švejk, réžia Karel Lamač 1926 Falešná kočička aneb Když si žena umíní, réžia Svatopluk Innemann 1930 C. a k. Poľné maršálek, réžia Karel Lamač 1931 Muži v offsidu, réžia Svatopluk Innemann 1931 On a jeho sestra, réžia Karel Lamač a Martin Frič 1931 To neznáte Hadimršku, réžia Karel Lamač a Martin Frič 1931 Obrátenie Ferdyše Pištora, réžia Josef Kodíček 1932 Anton Špelec, ostrostrelec, réžia Martin Frič 1933 Vražda v Ostrovní ulici, detektív Klubíčko, réžia Svatopluk Innemann 1933 Dům na předměstí, réžia Miroslav Cikán 1935 Bezdětná]' 1935 Jedenácté přikázání, réžia Martin Frič 1936 Vojnarka 1937 Kříž u potoka, réžia Miloslav Jareš 1938 Pán a sluha, réžia Walter Schorsch 1938 Děti na zakázku, réžia Čeněk Šlégl 1939 Svátek věřitelů 1939 Dobře situovaný pán, réžia Miroslav Cigán 1939 Cesta do hlubin študákovy duše, réžia Martin Frič] 1941 Nebe a dudy, robotník Fábera, réžia Vladimír Slavínský 1941 Advokát chudých]', hokynář Marvan, réžia Vladimír Slavínský 1942 Městečko na dlani, obecný blázon Janek Pudeš,, réžia Václav Binovec 1942 Karel a já, drožkár Šourek, réžia Miroslav Cikán 1944 Prstýnek, réžia Martin Frič 1945 Řeka čaruje, réžia Václav Krška 1946 Pancho se žení, réžia Rudolf Hrušínský a František Salzer 1946 Práve začíname, trhovec Divíšek, réžia Vladimír Slavínský 1947 Neviete o byte?, Dedko, réžia Bořivoj Zeman 1949 Pán Novák, úradník Novák, réžia Bořivoj Zeman 1950 Karhanova parta, réžia Zdeněk Hofbauer
Referencie
Literatúra Svatopluk Beneš: Být hercem, Melantrich, Praha, 1992 B. Bezouška, V. Pivcovo, J. Švehla: Thespidova kára Jana Pivca, Odeon, Praha, 1985 Ladislav Boháč: Tisíc a jeden život, Odeon, Praha, 1981 Jaroslav Brož, Myrtil Frída: Historie československého filmu v obrazech 1930 - 1945, Orbis, Praha, 1966 František Černý: Měnivá tvář divadla aneb Dvě století s pražskými herci, Mladá fronta, 1978 Jindřich Černý: Osudy českého divadla po druhé světové válce – Divadlo a společnost 1945 - 1955, Academia, Praha, 2007, ISBN 978-80-200-1502-0
Iné projekty
Externé odkazy
Jindřich Plachta na FDb.cz Zoznam diel v databáze Národnej knižnice Jindřich Plachta na stránkach Národného divadla Jindřich Plachta v Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století Osobnosti českého filmu - Jindřich Plachta Galéria prvorepublikových hercov - Jindřich Plachta
Zdroj
Kategória:Českí divadelní herci Kategória:Českí filmoví herci Kategória:Českí televízni herci Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci Kategória:Česko-slovenskí národní umelci Kategória:Osobnosti z Plzne Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch