Mandolína je brnkací strunový hudobný nástroj lutnovéhomandolína. In: Malá encyklopedie hudby. V Supraphonu 1. vyd. Praha: Supraphon, 1983. s. 395396.mandolína. In: Malá československá encyklopedie IV MPol. 1. vyd. Praha: Academia, 1986. s. 75. alebo mandolovéhomandolína. In: BROUČEK, Stanislav, ed.; JEŘÁBEK, Richard, ed. Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska 2 AN. Vyd. 1. Praha: Etnologický ústav Akademie věd České republiky v Praze a Ústav evropské etnologie Filozofické fakulty Masarykovy univerzity v Brně v nakl. Mladá fronta, 2007. ISBN 978-80-204-1712-1. s. 529. typu so štíhlym, krátkym krkom s pražcami.
Objavuje sa od 16. storočia ako ľudový nástroj v Taliansku (v rôznych prevedeniach a veľkostiach). Jej predchodcom bola mandola. Jej vývoj bol ukončený v polovici 17. storočia. Od 18. storočia sa vyskytovala vo Francúzsku a v polovici 19. storočia takmer v celej Európe.
Mandolína má 46 strún, ktoré sú vedené dvojmo. Telo tvorí vypuklý korpus hruškovitého tvaru.
Existuje viacero typov mandolín: srdcová portugalská talianska milánska neapolská
Najobľúbenejšia je neapolská mandolína so 4 strunami, ktorá je ladená ako husle (gd1a1e²).
Referencie
Iné projekty
Kategória:Brnkacie nástroje