ThB. Darina Bancíková (* 31. december 1922, Kokava nad Rimavicou – † 30. júl 1999, Horné Saliby) bola slovenská evanjelická farárka; prvá žena, ktorá bola v ECAV na Slovensku ordinovaná za kňaza.
Bancíková bola vnučkou evanjelického farára Samuela Bancíka, narodila sa ako nemanželské dieťa. V roku 1941 začala štúdie a nesôr vyštudovala na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Ordinovaná bola 15. júla 1951. Bola najprv kaplánkou v Liptovskom Mikuláši, Starej Turej a Lučenci. V roku 1958 sa stala námestnou farárkou Dolných Salibách. Odtiaľ ju preradili do Drienova, kde bola v roku 1962 obžalovaná z nepriateľstva proti štátu a spoločenskému zriadeniu. Odsúdili ju na 1 rok odňatia slobody a 5 rokov zákazu činnosti.
Štátny súhlas na výkon duchovenskej činnosti získala opäť až roku 1968. Nastúpila ako farárka v obci Veľký Lom v okrese Veľký Krtíš, kde pôsobila až do 31. januára 1996. Súdne aj cirkevne bola rehabilitovaná až koncom roku 1990.
Svoj život naplno zasvätila službe a nikdy sa nevydala. Dôchodok trávila v Lučenci. Zomrela 30. júla 1999 v evanjelickom domove dôchodcov so sídlom v Horných Salibách.
Bola literárne činná. Jej najznámejšou knihou je autobiografický spis Divné sú cesty Božie.
Jej život a dielo približuje dokumentárny film v réžií Fedora Bartka, v scenári Jána Mikuša, ktorý v roku 1994 vyrobila STV.
14. január 2024 jej prezidentka Zuzana Čaputová udelila Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Životopis na webe ECAV
Zdroje
Kategória:Protestantskí teológovia Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku Kategória:Slovenskí náboženskí spisovatelia Kategória:Osobnosti z Kokavy nad Rimavicou Kategória:Absolventi Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy