Dobytie Izmajilu označuje obliehanie a následné dobytie tureckej pevnosti Izmajil ruskými vojskami, ktoré sa odohralo v roku 1790 počas rusko-tureckej vojny prebiehajúcej v rokoch 1787 až 1792. Záverečnému útoku na pevnosť velil Alexandr Vasilievič Suvorov, ktorý počas vojny dosiahol mnoho významných víťazstiev, v roku 1788 sa mu podarilo dobyť pevnosť Očakov.
Obliehanie sa začalo už v marci 1790. Dňa 13. decembra 1790 dorazil na miesto Suvorov, ktorý bol poverený cárovnej obľúbencom a generálom Grigorijom Potemkinom útokom na pevnosť. Po príchode a prieskume bojiska začal pripravovať svojich vojakov na útok. Ruskí vojaci nacvičovali na maketách pevnosti útok a prekonávanie obranných prvkov. Pevnosť bola totiž v nedávnej minulosti Turkami zmodernizovaná a prestavaná za pomoci francúzskych projektantov. Turci tak reagovali na predošlé dobytie pevnosti Rusmi v roku 1770. Pevnosť vďaka tomu podľa slov Suvorova, ktorý si prehliadol opevnenia, nemala slabé miesto.
Suvorov poslal veliteľovi pevnosti seraskirovi Ajdozle Mehmet pašovi 24-hodinové ultimátum, ktoré ten odmietol so slovami: „Skôr bude Dunaj tiecť opačným smerom a nebesá sa zrútia na zem, než sa podarí obsadiť Izmajil.“ Samotný ruský útok na pevnosť sa začal 22. decembra o pol šiestej ráno, predchádzalo mu dvojdňové ostreľovanie pevnosti. Už o ôsmej ráno toho istého dňa boli opevnenia pod kontrolou Rusov, ale odpor Turkov v uliciach mesta pokračoval až do štvrtej hodiny poobede. Pri krvavých bojoch v uliciach ruské vojská pobili i 10-tisíc obyvateľov mesta.
Turecké straty dosiahli 26 000 mužov a ďalších 9 000 bolo zajatých (2 000 z nich do nasledujúceho dňa na následky zranení zomrelo), kým ruské 1 815 padlých a 2 445 ranených. Množstvo tureckých mŕtvych bolo také vysoké, že sa Rusi rozhodli nahádzať ich telá do Dunaja, touto úlohou boli poverení tureckí zajatci. Rusi sa zmocnili všetkých diel, 400 štandard; veľkých zásob proviantu a cenností. Za veliteľa pevnosti bol vymenovaný Michail Illarionovič Kutuzov. Pád pevnosti vyvolal v Európe silný ohlas.
Vojna sa napokon skončila 9. januára 1792 podpísaním mieru v moldavských Jasách, ktorý posunul rusko-tureckú hranicu na Dnester a potvrdil ruské vlastníctvo Krymského polostrova. Izmajil, ktorý leží za Dnestrom, zostal súčasťou Osmanskej ríše až do roku 1812.
Na pamiatku dobytia pevnosti bol 24. december (sic) určený za jeden z dní vojenskej slávy Ruska.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Bitky rusko-tureckých vojen Kategória:Bitky na Ukrajine Kategória:Bitky v 1790 Kategória:Bitky Ruskej ríše