Edward Montgomery Clift (* 17. október 1920, Omaha, Nebraska, USA – † 23. júl 1966, New York, New York) bol americký herec, ktorého sláva vrcholila v 50. rokoch 20. storočia. Často bol označovaný za prototyp novej hollywoodskej hviezdy tej doby, rebelskejšej a menej uhladenej než v klasickej ére, spolu s Jamesom Deanom a Marlonom Brandonom.McCann, Graham (1991). Rebel Males: Clift, Brando and Dean. H. Hamilton. ISBN 978-0-241-12884-8.

Kariéra Prvú profesionálnu rolu získal v hre Fly Away Home na Floride, v hraní pokračoval v divadle v Stockbridge (Connecticut), v roku 1935 už hral na Broadwayi, kde slávil úspech v rolí Tonka v Čapkovej Matke.

Trikrát bol nominovaný na Oscara za výkon v hlavnej úlohe – už za svoju vôbec prvú filmovú rolu v snímke The Search (Poznamenaní) (1948), za rolu robotníka George Estmana v dráme A Place in the Sun (1951) a za úlohu vo filme Odtiaľto až na večnosť (From Here to Eternity) z roku 1953. Týmto filmom vyvrcholila éra postáv mladých, búriacich sa charizmatických mužov.

Táto etapa bola násilne prerušená v roku 1956, kedy havaroval so svojím autom. Ochrnula mu časť tváre a zmenil sa aj psychicky, keď sa stal po havárii závislým na alkohole a liekoch proti bolesti. Tým sa zmenil charakter jeho rolí, ale stále dostával veľké príležitosti (The Young Lions, Suddenly, Last Summer, Wild River, Mustangy (Misfits), Freud (Freud: The Secret Passion). K najoceňovanejším výkonom druhej etapy jeho kariéry patrí úloha Rudolpha Petersena v dráme Judgment at Nuremberg, za ňu bol nominovaný na Oscara za výkon vo vedľajšej úlohe, rovnako ako na Zlatý glóbus a cenu BAFTA. Ani tentoraz však žiadnu cenu nezískal, tak ako po celú svoju kariéru.

Mal homosexuálne vzťahy, ale aj vzťahy so ženami, médiá radi špekulovali najmä o jeho vzťahu s Liz Taylorovou, ktorá bola jeho najbližšou priateľkou a veľa mu pomohla po jeho nehode. Preslávil sa vetou „v posteli mám rád mužov, ale milujem len ženy“.http://gayinfluence.blogspot.cz/2011/09/montgomery-clift-actor.html

Zomrel v 45 rokoch na srdcové zlyhanie, zrejme po predávkovaní liekmi či drogami.

Pieseň The Right Profile skupiny The Clash na ich albume London Calling pojednáva o Cliftovi, jeho ochrnutej tvári a drogovej závislosti.

Referencie

Literatúra Bosworth, Patricia (1978). Montgomery Clift: A Biography. Hal Leonard Corporation. Capua, Michelangelo (2002). Montgomery Clift: A Biography. McFarland. LaGuardia, Robert (1977). Monty: A Biography of Montgomery Clift. New York, Avon Books.

Iné projekty

Externé odkazy

Montgomery Clift na FDb.cz Heslo v encyklopédii Britannica Životopis na Biography.com Profil v New York Times

Zdroj

Kategória:Filmoví herci USA Kategória:Osobnosti z Omahy Kategória:Osobnosti USA holandského pôvodu Kategória:Osobnosti USA anglického pôvodu Kategória:Osobnosti USA írskeho pôvodu Kategória:LGBT osobnosti USA