Oxid olovnato-olovičitý (niekedy nazývaný aj mínium) je jasno-oranžový kryštalický alebo amorfný pigment. Chemický vzorec oxidu olovnato-olovičitého je Pb3O4. Používa sa na výrobu batérií, krištáľového skla a hrdziodolnej penetračnej farby.
Štruktúra Oxid olovnato-olovičitý má pri izbovej teplote tetragonálnu sústavu, ktorá sa pri teplote 170K (−103,15 °C) mení na rombickú sústavu. Táto zmena ovplyvní iba symetriu kryštálov a mierne ovplyvní medziatómové vzdialenosti a uhly.Journal of Solid State Chemistry Science Direct left|thumb|151x151px|Základná bunka tetragonálnej sústavy Pb3O4. (šedá označuje olovo, červená kyslík)
Výroba Oxid olovnato-olovičitý sa vyrába kalcináciou oxidu olovnatého s prísunom vzduchu pri teplotách približne 450 °C až 480 °C 6 PbO + O2 → 2 Pb3O4
Oxid olovnato-olovičitý je tiež možné pripraviť pomocou žíhania uhličitanu olovnatého (ceruzitu) s prísunom vzduchu. 6 PbCO3 + O2 → 2 Pb3O4 + 6 CO2
Ďalším spôsobom je žíhanie olovenej beloby 3 Pb2CO3(OH)2 + O2 → 2 Pb3O4 + 3 CO2 + 3 H2O
Ako roztok sa dá Oxid olovnato-olovičitý pripraviť napríklad reakciou olovičitanu draselného a octanu olovnatého. K2PbO3 + 2 Pb (OCOCH3)2 + H2O → Pb3O4 + 2 KOCOCH3 + 2 CH3COOH
Vlastnosti a reakcie Oxid olovnato-olovičitý je takmer nerozpustný vo vode a etylalkohole. Je rozpustný v kyseline chlorovodíkovej, ktorá sa nachádza aj v žalúdku a preto je toxický pokiaľ je prehltnutý. Je takisto rozpustný v kyseline octovej a zriedenej zmesi kyseliny dusičnej a peroxidu vodíka.
Pri zohriatí na teplotu 500 °C sa začne rozkladať na oxid olovnatý a kyslík, pri teplote 580 °C je rozklad hotový.
2 Pb3O4 → 6 PbO + O2
Využitie Oxid olovnato-olovičitý je najčastejšie používaný ako pigment do penetračných náterov na železné objekty. Kvôli svojej toxicite ale má limitované využitie. V minulosti bol používaný spolu s ľanovým olejom ako hrubý, dlhotrvajúci anti-korozívny náter. Využíva sa aj v amatérskej pyrotechnike. Najväčšie využitie ale má pri výrobe olovnatého (krištáľového) skla.
Fyziologické efekty Keď je oxid olovnato-olovičitý vdýchnutý, dráždi pľúca. Pokiaľ ide o vyššie množstvo obeť pocíti kovovú chuť, bolesť v hrudi a brušnú bolesť. Pokiaľ je prehltnutý, rozloží sa v žalúdočných šťavách čo vedie k otrave. Pri vysokých koncentráciách môže byť absorbovaný aj cez kožu. Dlhodobé vystavenie môže v organizmoch viesť k nahromadeniu zlúčenín olova zo symptómami akútnej otravy olovom. Oxid olovnato-olovičitý je karcinogén pre laboratórne zvieratá, nie je ale potvrdené či má karcinogénne účinky aj na ľudí.
Referencie
Iné projekty
Olovnato-olovičitý Olovnato-olovičitý Kategória:Zlúčeniny olova Kategória:Pyrotechnické oxidanty