Paradoxografia (od paradoxografoi) je v starogréckej literatúre opis podivuhodných udalostí a prírodných javov.
Paradoxografia je starobylý literárny žáner. Kallimachos z Kyrény, knihovník Alexandrijskej knižnice a autor prvého vedecky spracovaného katalógu kníh, do tohto liteárneho žánru zaradil Zbierku príbehov, dielo spisovateľa Antigona z Karistosu.
Medzi iných autorov diel a fragmentov dochovaných v tomto žánri patria: Palaifatos: O úžasných veciach (Peri apistón) (4. stor. pred Kr.) Aratos zo Soloi: Nebeské javy (fainomena) (cca 240 pred Kr.) Je báseň, ktorá vysvetľuje nezvyčajné atmosférické (nebeské) javy Apollónios Paradoxograf: Čarovný príbeh (Istoriai thaumasiai) (2. stor. pred Kr.) Je dielo o prírodných javoch. Predpokladané dielo od Aristotela, teda Pseudo-Aristotela: O zázračnych počutých záležitostiach (Peri thaumasión akousmatón). Je zbierkou tematicky usporiadaných anekdot. Laura Gibbs, Gabriella Vanotti recesie, Aristotele. Racconti meravigliosa (Milano: Bompiani, 2007) Bryn Mawr klasická recenzia 2009.02.22 Flegón z Trallu: O zázrakoch (Peri thaumasión) (2. storočie) Toto dielo je pravdepodobne najznámejším príkladom tohto žánru. Obsahuje okrem strašidelných príbehov, príbehy o vzácnych živočíchoch, ako sú napr. Kentauri, o hermafroditoch a iné podivuhodné príbehy. Flegónovo dielo sa vyznačuje stručnými popismi s dôrazom na presnosť príbehu.Tadeusz Sinko, Literatura grecka, T.III cz.1, PAU Kraków 1951, str. 458 Hérakleitos: Na úžasných veciach (Istoriai apistón) (1. alebo 2. storočie) Klaudios Ailianos: O zvláštnostiach zvierat (Peri zóón idiotétos) (3. storočie). Toto dielo formou anekdot či bájok hovorí o vlastnostiach zvierat.
Aj v latinčine Varro Reatinus a Cicero napísali písomné diela tohto literárneho žánru s názvom Admiranda (zázraky), ktoré sa ale nezachovali.
Referencie a bibliografia
Zdroj
Kategória:Literárne žánre