Démades alebo Démadés (Démades, iný prepis: Démadés) (* okolo 380, Paiania – † 319 pred Kr., Pella) bol aténsky politik a rečník.
Démadova politická kariéra Démades bol synom chudobného rybára Demea z Paianie (obce vzdialenej asi 17 km od Atén). Spočiaku bol rybár rovnako ako jeho otec, ale mladý sebavedomý a ctižiadostivý Démades sa s takým životom neuspokojil a netrvalo dlho a presadil sa na aténskej politickej scéne. Podľa rímskeho teoretika rečníctva Quintiliana, Démades na rozdiel od slávneho aténskeho rečníka a politika Aischina nikdy neštudoval rétoriku, ale jeho prirodzený rečnícky talent a aj každodenná prax ho priviedla v rétorike do takej dokonalosti, akú len málokedy dosiahnú rečníci z najlepších škôl.Quintilianus, Institutio Oratoria, II,17,12.
Po bitke pri Chairóneii v roku 338 pred Kr. Démades vyjednal mierovú zmluvu medzi Aténami a Macedóniou. V Aténach následne viedol promacedónsku politikuPlutarchos, Bioi paralléloi, Démosthenes, 13,1-4. za čo bol vyhostený. Po macedónskom víťazstve v bitke pri Kannóne v roku 322 pred Kr. ho povolali späť, aby uzavrel mier s Antipatrom, čo malo za následok smrť aténskych politikov Démosthena, ktorý sa preslávil svojimi rečami hlásajúcimi odpor k macedónskemu kráľovi Filipovi II. a Hypereida, verejného žalobcu zaujatého proti Macedónii. Podľa Pausania Démades a ostatní aténski zradcovia prehovorili Antipatra, aby so svojimi odporcami v Aténach zaobchádzal nekompromisne. Chcejúc potom zastrašiť aténsky ľud, stali sa pôvodcom toho, že boli do Atén a väčšiny ostatných miest privedené macedónske posádky. Démades dal následne zo svojej úradnej moci odsúdiť Démosthena k trestu smrti, ale ten z Atén ušiel a spáchal samovraždu otravou v Poseidónovom chráme na ostrove Kalaureia. Vydanie Hypereida požadoval Antipatros, ktorý ho potom dal ihneď popraviť. Démades skončil rovnako, bol popravený Kassandrom po Antipatrovej smrti.Plutarchos, Bioi paralléloi, Démosthenes, 31,4-6.
Grécky historik Plutarchos charakterizoval Démada ako vynikajúceho rečníka, ktorý mal v Aténach veľkú moc, pretože riadil záležitosti mesta tak, aby potešil Antipatra a Macedóncov. Často bol nútený navrhovať a uprednostňovať rad opatrení, ktoré boli v rozpore s dôstojnosťou a charakterom demokratickej politickej kultúry v Aténach. Démades na svoju obhajobu hovorieval, že jeho činy sú ospravedlniteľné, pretože si ich vyžaduje konkrétna politická situácia.Plutarchos, Bioi paralléloi, Fókión, 1,1-3.
Olympijské víťazstvo Byzantský lexikon Suda uvádza, že Démades sa v roku 328 pred Kr.Mark Golden, Sport in the Ancient World from A to Z stal olympijským víťazom v jazde na koni.Suda, Démades, delta 415. Jazdecké preteky (kelés) zaradili do olympijského programu na 23. hrách v roku 648 pred Kr. Súťažiaci jazdci na olympijských hrách boli väčšinou námezdní, len zriedkavo súťažili majitelia koní osobne. Olympijský veniec si ale vždy odniesol len majiteľ koňa.
Referencie a bibliografia
Pozri aj Zoznam olympijských víťazov staroveku
Kategória:Politici starovekého Grécka Kategória:Víťazi starovekých olympijských hier jazdeckých pretekov na koni