Mgr. Boris Kollár (* 14. august 1965, Bratislava), je slovenský podnikateľ a politik, bývalý predseda Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SME RODINA. V rokoch 20162020 bol poslancom Národnej rady SR, od roku 2015 je predsedom strany SME RODINA.
Životopis
Mladosť a štúdium Pochádza z chudobnej rodiny, vyrastal bez otca a ako dieťa hrával tenis. Študoval na Gymnáziu Alexandra Markuša v Bratislave. Bol predsedom správnej rady Vysokej školy výtvarných umení v období 2010 až 2014. V rokoch 20102015 absolvoval vysokoškolské štúdium na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici a ako takmer 50 ročný získal titul Mgr.
Podnikanie Podnikať začal už pred 17. novembrom 1989. Podľa jeho vlastných slov mal už vtedy 4 milióny korún. K veľkým peniazom prišiel najprv vďaka obchodu s počítačmi. „V roku 1988 som dal inzerát s tým, že predám počítač. Ozvalo sa mi 10 štátnych firiem.“ Od roku 1990 sú jeho podnikateľské aktivity zamerané predovšetkým na prevádzkovanie lyžiarskych hotelov a vlekov.
V roku 1999 sa stal vlastníkom rozhlasovej stanice Fun Radio. V rozhlasovej relácii o sexe K-fun (Kefun), vysielanej na Fun rádiu v rokoch 20042005, vystupoval ako odborný asistent Chlipnička.
Boris Kollár v Obchodnom registri figuruje ako konateľ spoločnosti BSSC.BSSC, s.r.o. In: V roku 2020 výbor pre nezlučiteľnosť funkcií NR SR proti nemu viedol konanie, ktoré malo preveriť, či urobil právny úkon za firmu BSSC, alebo sa vo firme vzdal konateľstva. Výbor konanie voči Kollárovi zastavil, pretože zistil, že v zákonom stanovenej lehote prestal byť konateľom firmy. V roku 2002 predal Kollár svoj 50 % podiel vo firme cyperskej schránkovej firme STROOTON Ltd. za 250 miliónov slovenských korún. V mene cyperskej firmy vystupoval Geoffrey Magistrate, ktorý je známy z kauzy Panama Papers. Na Slovensku túto spoločnosť a osobu zastupoval v tomto prevode bývalý primátor Prešova Pavol Hagyari. O tri roky na to kúpil za neznámu sumu 50 % podiel vo firme späť, avšak od druhého spoluvlastníka, ktorý bol jeho niekdajší obchodný partner. Transakciu neskôr preskúmala polícia na základe trestného oznámenia. Polícia výkonom úkonov pred začatím trestného stíhania zistila, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania.
V roku 2021 sa stal aj majiteľom Rádia Vlna.
Politika Do politiky sa pokúsil vstúpiť už v roku 2010 ako kandidát číslo 7 za Únia – strana pre Slovensko. Tento politický subjekt, ktorý vznikol tesne pred voľbami zlúčením strán Slobodné fórum, Občianski kandidáti a Liga – Občiansko liberálna strana, získal len 0,70 % hlasov. V roku 2015 vytvoril Kollár nový politický subjekt SME RODINA – Boris Kollár (Peter Marček mu ponúkol svoju stranu Strana občanov Slovenska), s ktorým úspešne kandidoval v parlamentných voľbách 2016.
Volebné obdobie 20162020 Hnutie SME RODINA získalo v parlamentných voľbách 172 860, t. j. 6,62 % platných hlasov, znamenajúcich 11 poslaneckých kresiel v novozvolenom parlamente. Vo volebnom období 20162020 bol členom: Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS (člen) Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj (predseda)
V roku 2019 Kollár nadviazal spojenectvo strany SME RODINA s krajne pravicovou európskou frakciou Hnutie pre Európu národov a slobody a v máji 2019 na stretnutí hnutia na Slovensku privítal francúzsku krajne pravicovú političku, predsedníčku Národného zhromaždenia, Marine Le Penovú.
Do volebnej kampane pred parlamentnými voľbami šiel Kollár s cieľom odlíšiť sa od iných politikov, na billboardoch využíval volebný slogan Nie som ako oni. Myslím srdcom.
Volebné obdobie 20202023 V parlamentných voľbách vo februári 2020 sa SME RODINA stala treťou najsilnejšou stranou v parlamente. Kollárova strana získala 8,24 % hlasov, čo jej zabezpečilo zisk 17 kresiel a možnosť vstúpiť do koaličných rokovaní s Igorom Matovičom. Kollár ako líder druhej najsilnejšej koaličnej strany sa v marci 2020 stal predsedom Národnej rady Slovenskej republiky.
Kritika
Styky s mafiou
Kollár mal v minulosti preukázateľne styky s bývalým bosom bratislavského podsvetia Petrom Steinhübelom. Na Kollárove styky verejne upozornil v apríli 2016 podnikateľ Marian Kočner, známy aj z „mafiánskych zoznamov“ slovenskej polície. Kollár sa však verejne dištancoval od toho, že by bol vekslákom. „Robil som biletára, predával zmrzlinu, mal som v komunizme stánok s cukrovou vatou, predával som lupienky pred štadiónom, vozil do ČSSR počítače, robil som všetko možné, aby som zarobil, ale vekslák som nikdy nebol! Ak by som bol, hrdo to budem uvádzať, lebo to dnes robí každá banka a nešpiníme ju za to,“ povedal Kollár. „Pre objektívnosť; naše cesty sa so Steinhübelom rozišli v roku 1992.“
Kauza diplomovej práce Portál Aktuality.sk 23. júna 2020 zverejnil, že diplomová práca Borisa Kollára na tému Zmena klímy a bioklimatický potenciál cestovného ruchu v oblasti Kysúc obsahuje strany skopírovaného textu. Zverejnenie nasledovalo len niekoľko hodín potom, čo bývalý poslanec Miroslav Beblavý poukázal na kopírovanie textu v bakalárskej práci Kollárovej bývalej partnerky Petry Krištúfkovej. Obaja svoje štúdium absolvovali na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici, školiteľom ich prác bol Jozef Minďáš. Minďáš sa medzitým stal rektorom Stredoeurópskej vysokej školy. Do 58-stranovej práce z roku 2015 Kollár zahrnul článok, ktorý spolunapísal jeho školiteľ Minďáš v roku 2011 či text z webov o Kysuciach. Kollár necitoval ani ďalšie informácie ako klimatické dáta.
Kollár priznal, že si prácu zľahčoval, uviedol tiež, že „V tom čase som mal veľa práce. Každý študent si to nejakým spôsobom zľahčuje. Zľahčil som si to aj ja. Priznávam to, nie je to pekné, ospravedlňujem sa za to.“ Štátny antiplagiátorský systém Kollárovu prácu zhodnotil ako 24,45 % zhodu s inými zdrojmi. Český systém odevzdej.cz použitý Denníkom N však zhodu vyhodnotil až na 52 %. V prípade plagiátorstva rigoróznej práce Kollárovho predchodcu vo funkcii predsedu parlamentu Andreja Danka pritom Kollár podporil Dankovo odvolanie, mimo iného aj podpisom pod vyhlásením strany Sme rodina: „Je evidentné, že podvody sú súčasťou života Andreja Danka aj v súkromí, čoho príkladom je aj nekončiaca kauza okolo jeho rigoróznej práce. Z tohto dôvodu takýto človek nemá v politike čo robiť.“
Kollára následne vyzvali viacerí koaliční (strana ZA ĽUDÍ, minister Ján Mičovský (OĽANO) či poslanec Ondrej Dostál (SaS)) aj nekoaliční (strana KDH, europoslanec Vladimír Bilčík (SPOLU)) politici na vyvodenie zodpovednosti a v prípade neschopnosti obhájenia svojho konania na odstúpenie z postu predsedu parlamentu. Kollára kritizovali tiež 7 rektori slovenských výskumných univerzít zo združenia V7 a predseda SAV Pavol Šajgalík, ktorí jeho konanie označili za parazitovanie na akademickom systéme. Za odstúpenie Kollára bola vytvorená petícia slovenských študentov a absolventov vysokých škôl.
Kollára sa naopak zastali jeho stranícky kolega Milan Krajniak či premiér Igor Matovič. Na tlačovej konferencii 26. júna 2020 Kollár opäť odmietol, že by bola jeho diplomová práca plagiát a odmietol odstúpiť z postu predsedu parlamentu. Oznámil však, že aby zachoval vládnu koalíciu a zastavil štvavú kampaň, pokiaľ bude v politike, nebude používať titul Mgr. Titul Mgr. mu však de iure aj de facto naďalej zostáva.
18. marca 2021 vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Skalici zastavil trestné stíhanie v súvislosti s diplomovou prácou. Uznesenie uvádza „Skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.“ Proti rozhodnutiu je možné odvolanie.
Homofóbna rétorika Kollár v roku 2017 publikoval na Facebooku príspevok týkajúci sa LGBT osôb spolu s fotografiou, na ktorej boli muži v obojkoch a pridal k tomu komentár: „Oni patria do ústavu, a nie na ulicu. Vždy to boli úchyláci a nemali tú diagnózu nikdy vylúčiť.“ Za svoje homofóbne výroky bol dvakrát (2015 — 2. miesto a 2017) nominovaný na anticenu Homofób roka, ktorú vyhlasuje Inštitút ľudských práv. V roku 2020 bol opäť nominovaný, ale následne bol z výberu vylúčený.
Sexuálne návrhy maloletému drogovo závislému dievčaťu v resocializačnom zariadení Od mája 2014 do októbra 2017 Boris Kollár sporadicky pomocou chatu komunikoval s maloletou klientkou resocializačného zariadenia Čistý deň. V dobe, keď komunikácia začala, dievča malo 15 rokov. Súčasťou komunikácie boli aj sexuálne návrhy zo strany Kollára napríklad: „Pomilujem si ťa“, „Chcem ťa“, alebo „Vyšukáme sa“. Kollár sa obhajoval, že o veku dievčaťa nevedel a že sa nikdy osobne nestretli.
Sexuálna komunikácia s transrodovou modelkou V roku 2020 unikla komunikácia Borisa Kollára s transrodovou modelkou Paris Nemec. Na Kollára sa zniesla kritika za jeho pokrytectvo, keďže sám dlhodobo odsudzuje LGBTI komunitu. V komunikácii s modelkou si nechal naposielať niekoľko nahých fotiek, obdivoval modelkin penis a viackrát sa vyjadril, že veľmi túži mať s ňou sexuálny pomer. Kollár sa v komunikácii vyjadril, že by chcel mať s modelkou orálny sex počas jazdy autom alebo pri varení. Pôvodne bol Kollár za túto komunikáciu nominovaný na anticenu Homofób roka, ale nominácia bola následne stiahnutá, keďže Kollár na rozdiel od svojich predošlých nominácii (2015, 2017) vlastne vyjadril pozitívny vzťah k členovi LGBTI komunity.
Dopravná nehoda a neadekvátne správanie v nemocnici V októbri 2020, keď bol na Slovensku pre pandémiu ochorenia COVID-19 zákaz vychádzania, bol Kollár účastníkom dopravnej nehody vo svojej služobnej limuzíne. Spolu s ním sa v aute viezla maskérka a bývalá finalistka Miss Universe Miroslava Fabušová. Po nehode bol Kollár na niekoľko dní hospitalizovaný v Nemocnici sv. Michala. Personál nemocnice sa sťažoval na sústavné „papalášske“ správanie Kollára a jeho priateliek: „Dámske návštevy nedodržiavali žiadne pravidlá ani hygienicko-epidemiologický režim. Po oddelení chodili bez ochranných prostriedkov,“ uviedla jedna opatrujúca zdravotná sestra. Personál nemocnice uviedol, že dámske návštevy chodili aj o druhej v noci a zostávali na izbe do rána. Aj napriek upozorneniam chodili Kollárove návštevy priamo do miestnosti sestier, kde majú počas služby osobné veci. Jedna z priateliek Kollára požadovala od personálu uvarenie čaju pre seba a sťažovala sa, keď jej nevyhovel. Priateľky používali kuchynský riad určený pre personál, osobné šálky, príbor a chladničku. Do sesterskej miestnosti chodili aj vtedy, keď sa rozprávali o diagnózach iných pacientov. Sestrám sa to nepáčilo, preto dochádzalo medzi nimi a Kollárovými priateľkami k výmene názorov.
Postupom času sa vzťah medzi sestrami a Kollárovými priateľkami zhoršoval, preto vrchná sestra rázne zakročila. Napomenula aj Kollára, že takto to ďalej nemôže fungovať. Kollár sa rozčúlil a zavolal si riaditeľa, ktorému sa sťažoval na správanie personálu. Dve sestry, ktoré boli súčasťou konfliktu a vrchná sestra prišli o odmeny. Krátko po hádkach bola z nemocnice odvolaná námestníčka pre ošetrovateľstvo (vedúca sestier).
Zuzana Petková, šéfka nadácie Zastavme korupciu označila celú kauzu za „papalášizmus“.
Nemocnici bola následne udelená pokuta od Ministerstvo vnútra, ktoré je zriaďovateľom nemocnice, za to, že návštevy u Kollára na izbe povolili napriek ich plošnému zákazu.
Šírenie hoaxov a dezinformácií
V auguste 2016 na sociálnych sieťach Kollár šíril fotografiu, ktorá mala podľa jeho popisu pochádzať z Česka. Na návštevu Prahy v ten deň dorazila nemecká kancelárka Angela Merkelová. Z fotografie sa zdalo, že Merkelovú v Prahe vítali nadrozmernou postavou symbolu USA „Strýčka Sama“, ktorému trčala zo zadku postavička Merkelovej. „Takto ju vítajú v Česku,“ okomentoval to Kollár. Fotografia, ale nemala nič spoločné s Prahou ani s utečeneckou krízou. Fotka v skutočnosti zachytáva demonštráciu z marca 2003 u Düsseldorfu. Fotka vyvolala desiatky nenávistných reakcií voči Angele Merkelovej, Kollár túto dezinformáciu nikdy neodstránil ani neuviedol na pravú mieru.