Alexander Šindelár (* 23. február 1888, Bernolákovo† 2. november 1947, Piešťany) bol slovenský rímskokatolícky kňaz a komunálny politik, pôsobiaci významne v Piešťanoch ako starosta.Piešťanské cintoríny. 2005 (Piešťany: Mestská knižnica, stredisko PIC, 2005.)
Život Narodil sa v rodine krajčírskeho majstra Jozefa Šindelára a jeho manželky Terézie rodenej Mlinarovičovej. V roku 1927 navštívil vtedajšiu obec Piešťany po prvý raz, keď sa v Grand Hoteli Royal konala celoslovenská porada biskupov. Spoluprácu s dlhoročným správcom piešťanských kúpeľov, Ľudovítom Winterom nadviazal ešte ako farár v neďalekých Malženiciach, keď nájomcu kúpeľov požiadal o podporu Spolku sv. Vojtecha. Za týmto účelom niekoľkokrát cestoval aj do Spojených štátov amerických, kde žiadal o pomoc zahraničných Slovákov.
V roku 1930 sa stal farárom v Piešťanoch a od roku 1931 do roku 1938 vykonával aj funkciu starostu obce. V novembri 1936 bol povýšený z farára na dekana.STRAKA, Arpád. Kronika Piešťan, zväzok I. – 1933 – 1949, 226 s. Dostupné online z: Medzi jeho najväčšie zásluhy v dobe hospodárskej krízy patrí zriadenie verejnej sprostredkovateľne práce, organizovanie zbierok potravín a šatstva pre najchudobnejších, ale najmä budovanie infraštruktúry Piešťan. Za jeho pôsobenia bol postavený napríklad Krajinský most, Kolonádový most, Poštový a telegrafný úrad a okresný úrad (dnešná SPŠE). Pokračovalo sa vo výstavbe vodovodu, kanalizácie telefónnych a elektrických prípojok. Srdcia ľudí si získal najmä svojou otvorenosťou. Ako starosta a správca farnosti stíhal vyučovať náboženstvo, zúčastňovať sa spoločenských, kultúrnych aj športových podujatí a pomáhať chudobným.PALKOVIČ, Martin. Vrah Alexandra Šindelára je dodnes neznámy. In: PNky.sk, 2.11.2012. Dostupné online z: Po Šindelárovi sa starostom obce stal Michal Chrenko.
Slovenský štát a smrť Šindelár ostával aj po odchode zo starostovskej stoličky v roku 1938 naďalej okresným predsedom vládnej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a prvým podpredsedom Matice slovenskej. Svoje úspechy v Piešťanoch a skúsenosti zúročil tento blízky priateľ Andreja Hlinku po vyhlásení Slovenského štátu v roku 1939, na tunajšej fare potom hostil aj niektorých ministrov vtedajšej vlády.
O jeho nečakanej smrti po konci Druhej svetovej vojny hovorí Kronika Piešťan:
„V nedeľu 2. novembra 1947 v deň Dušičiek okolo 20. hod. večer bol na svojom byte na fare zastrelený tunajší dekan – farár Alaxander Šindelár. Menovaný bol zastrelený neznámymi páchateľmi, ktorí po čine ušli a stopovanie po nich zostalo bez výsledku. V stredu dňa 5. novembra mal Alexander Šindelár pohreb, na ktorom sa zúčastnilo asi 10.000 ľudí. Zosnulý zastával po dlhé roky významné úlohy v miestnej obecnej samospráve a zaslúžil sa o úpravu tunajších ciest, ulíc a cintorínov.“
Jeho tragickú smrť pripomína pamätná tabuľa z roku 1993 od piešťanského sochára L. Ľ. Polláka umiestnená na budove farského úradu. Pochovaný je na cintoríne v Piešťanoch na Žilinskej ceste. Náhrobný kameň je taktiež dielom L. Ľ. Polláka.
Referencie
Externé odkazy
Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 15 – farnosť Bernolákovo; pokrstený ako Sándor Sindelár
Kategória:Slovenskí politici Kategória:Starostovia Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi Kategória:Osobnosti z Piešťan Kategória:Osobnosti z Bernolákova Kategória:Zastrelené osobnosti Kategória:Obete vrážd Kategória:Politici HSĽS Kategória:Primátori Piešťan