Bijeljina () je mesto na severovýchode Bosny a Hercegoviny, v republike Srbskej, v regióne Semberija. V roku 2013 malo podľa sčítania ľudu 45 291 obyvateľov. Podľa počtu obyvateľov je druhé najväčšie v Republike srbskej a šieste najväčšie v Bosne a Hercegovine.
Dejiny Bijeljina je prvýkrát spomínaná v roku 1446. Evliya Çelebi opísal v 17. storočí Bijeljinu ako mesto s piatimi stovkami domami a piatimi veľkými obytnými štvrťami (Mahal). V roku 1838 získalo mesto prvú školu, a v roku 1902 tu bola otvorená prvá európska škola západného typu; potom, čo sa mesto stalo súčasťou Rakúsko-Uhorska. V základnej škole v Bijeljine učil tiež Jovan Dučić.
Bijeljina je jedným z prvých miest, kde v roku 1992 došlo k stretom na začiatku vojny v Bosne a Hercegovine.
Obyvateľstvo V roku 1991 mala Bijeljina celkom 36 414 obyvateľov, ktorí sa v sčítaní ľudu, uskutočnenom tesne pred vypuknutím bosnianskeho konfliktu v 90. rokoch, prihlásili k nasledujúcim národnostným skupinám:
Bosniaci - 19 024 (52,24%) Srbi - 10 450 (28,69%) Chorváti - 366 (1,00%) Juhoslovania - 3 452 (9,47%) Ostatné / neznáme - 3 122 (8,60%)
Po skončení vojny došlo k homogenizácii národnostného zloženia obyvateľstva. Do Bijeljiny prišli Srbi z miest, odkiaľ boli vyhnaní bosnianskou armádou (Tuzla, Zenica, Sarajevo). Z Bijeljiny odišli Bosniaci, ktorí boli vytlačení srbskými silami. Počet obyvateľov mesta sa po vojne vplyvom vnútorných presídľovaní obyvateľstva zvýšil o 30-40%.
Iné projekty
Externé odkazy Oficiálne stránky mesta
Zdroj
Kategória:Mestá v Republike srbskej