Jacques Dutronc (* 28. apríl 1943, Paríž, Francúzsko) je francúzsky šansonier a herec.
Životopis V rokoch 19631964 bol gitaristom skupiny El Toro et les Cyclones, ktorá vydala viacero EP. Po skončení vojenskej služby pracoval ako asistent Jacquesa Wolfsohna, umeleckého riaditeľa Vogue Records. Okrem iného aranžoval piesne viacerých umelcov, ako Zou Zou či Cleo. Koncom roka 1965, alebo začiatkom 1966 sa zoznámil s novinárom a textárom Jacquesom Lanzmannom, spolu začali robiť piesne pre interpretov z ktorých sa neskôr stali hviezdy. Po tom ako si vypočul Wolfsohn Dutroncovu demonahrávku pripravovanej piesne, navrhol mu, aby pieseň sám naspieval. Et moi, et moi, et moi mala veľký úspech a v septembri 1966 bola na druhom mieste francúzskej hitparády..
Duo Lanzmann (text) a Dutronc (hudba) vytvorilo množstvo piesní patriacich ku klasike francúzskeho popu (Et moi, et moi, et moi, Les Playboys, Le cactus, Il est cinq heures, Paris s’éveille). Často býva prirovnávaný k Rayovi Daviesovi z The Kinks. Typická je pre neho irónia, či parodujúci odstup. Oslavuje mladosť a súčasne sa z nej vysmieva.
Filmom Antoine et Sébastien v roku 1973 začal svoju druhú kariéru ako herec. Do svojich filmov ho obsadili režiséri Jean-Luc Godard, Claude Lelouch, Andrzej Żuławski, Maurice Pialat a veľa ďalších známych francúzskych režisérov, vďaka čomu sa začal venovať viac filmu ako hudbe.
Od roku 1981 je ženatý so speváčkou Françoise Hardy s ktorou žije v Monticello na Korzike. Ich syn Thomas (* 1973) je tiež hudobník a herec a spolupracoval s otcom na niekoľkých albumoch.
Diskografia (výber) 1966: Et moi, et moi, et moi (Disques Vogue) 1966: Les playboys (Vogue) 1966: Les cactus (Vogue) 1966: Jacques Dutronc (Vogue) 1967: J’aime les filles (Vogue) 1967: Le plus difficile (Vogue) 1968: Il est cinq heures, Paris s’éveille (Vogue) 1968: Disque d’or de la chanson (Vogue) 1968: Le courrier du cœur (Vogue) 1968: L’opportuniste (Vogue) 1968: A tout berzingue (Vogue) 1968: La Seine (Vogue) 1969: L’aventurier (Vogue) 1969: L’hôtesse de l’air (Vogue) 1970: A la vie à l’amour (Vogue) 1980: Guerre et pets (Gaumont Musique WEA) 1992: Dutronc au casino (Columbia) 2003: Madame l’existence (Columbia)
Filmografia (výber) 1973: Antoine et Sébastien 1975: L’important, c’est d’aimer 1976: Le bon et les méchants 1976: Mado 1976: Violette et François 1977: L’état sauvage 1979: Le mors aux dents 1979: Le retour à la bien-aimée 1979: À nous deux 1980: Sauve qui peut (la vie) 1981: Malevil 1981: L’ombre rouge 1982: Paradis pour tous 1983: Une jeunesse 1983: Tricheurs 1989: Mes nuits sont plus belles que vos jours 1989: Chambre à part 1991: Van Gogh 1992: Toutes peines confondues 1998: Place Vendôme 2000: Merci pour le chocolat 2002: Embrassez qui vous voudrez 2007: UV 2007: Le deuxième souffle 2010: Joseph et la fille
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Biografia
Zdroj
Kategória:Francúzski šansoniéri Kategória:Držitelia Césara za najlepšieho herca v hlavnej úlohe Kategória:Držitelia Čestného Césara Kategória:Osobnosti z Paríža Kategória:Francúzski filmoví herci