Rodopske planine (, Родопске планине) sú najstaršie horské pásmo na Balkánskom polostrove. Rozprestiera sa medzi riekou Marica na východe, Dinárskou sústavou na západe a Karpatsko-balkánskou planinou na severovýchode.
Horstvo je súčasťou Trácko-macedónskeho masívu a najväčšia časť rozsiahleho celku je v juhozápadnom Bulharsku. Práve tu najstaršie jadro (Rodopy, Pirin a Rila) dosahuje vrcholom Musala výškové maximum Rodopske planine však zasahujú tiež na územie Srbska a Severného Macedónska.
V Srbsku, medzi riekami Ibar a Morava a v Šumadiji prevládajú nižšie vrchy a osamotené druho a treťohorné planiny. Rodopske planine ležia pozdĺž Južnej i Veľkej Moravy. Na východ od riek sú pohoria Dukat, Koćura, Besna Kobila, Vardenik, Čemernik, Ruj-planina, Seličevica, Stalaćka brda, Bukovik a Resavski humovi, na západ je to Kukavica, Vidojevica, Jastrebac, Juhor, Crni vrh a Azanjske planine.
V Macedónsku, vrátane oblasti medzi údoliami rieky Vardar a macedónsko-bulharskou hranicou, ležia Osogovska planina (), Plačkovica (), Ogražden () a Pelagonijski masiv s pohorím Jakupica () v centrálnej časti krajiny.
Najstaršie paleozoické jadro narušili vertikálne pohyby pozdĺž tektonického zlomu. Pohorie tvoria najmä kryštalické bridlice, mramoru, žuly a mladšie vulkanické horniny. Územie má významné zásoby chrómu, olova, zinku, železnej rudy a zlatonosných a iných rúd.
Vegetácia je väčšinou riedka, vysoké horské polohy (1800 až ) pokrývajú pastviny.
Pozri aj Rodopy Karpatsko-balkanske planine Dinarske planine
Panoráma
Zdroj
Kategória:Pohoria v Bulharsku Kategória:Pohoria v Severnom Macedónsku Kategória:Pohoria v Srbsku Kategória:Trácko-macedónsky masív